Vláda chce obnoviť výrobu v Slovalcu do roku 2027. Fico v Žiari nad Hronom podpísal memorandum o reštarte hlinikárne

Vláda SR má eminentný záujem, aby sa výroba v hlinikárni Slovalco obnovila v roku 2027. Na tlačovej konferencii to po podpise memoranda o porozumení o opatreniach na podporu výroby primárneho hliníka v Žiari nad Hronom uviedol predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

Memorandum podľa premiéra obsahuje návrhy konkrétnych krokov, ktoré by mali pomôcť žiarskej hlinikárni k opätovnému reštartu. Ide napríklad o zmenu schémy kompenzácie pre energeticky náročné podniky či dlhodobú dodávku elektriny do fabriky v Žiari nad Hronom za komerčné ceny.

Predseda vlády opäť skonštatoval, že žiarska hlinikáreň je obeťou zle nastavených klimatických cieľov a klimatickej politiky Európskej únie (EÚ).

„My si zatvoríme pre vysoké ceny efektívnu ekologickú fabriku, ktorá vyrába kritický materiál, ktorý potrebujeme, a tento kritický materiál dovážame v miliónoch ton z iných regiónov sveta do Európy,“ povedal Fico s tým, že podniky v Číne či USA majú náklady na energie výrazne nižšie ako európske fabriky a na túto situáciu je potrebné hľadať celoeurópske riešenie.

Pozrite si tlačovú besedu premiéra Roberta Fica po stretnutí s vedením spoločnosti Slovalco:

Vláda navrhuje konkrétne kroky

V rámci memoranda, ktoré podpísali Slovalco, nórsky vlastník hlinikárne a rezorty životného prostredia, hospodárstva a financií, vláda navrhuje niekoľko konkrétnych krokov, ktoré majú žiarskej fabrike pomôcť opätovne reštartovať výrobu primárneho hliníka. Slovensko chce napríklad požiadať Európsku komisiu, aby odsúhlasila zmenu štátnej schémy určenej pre energeticky náročné podniky po vzore mechanizmu, ktorý platí napríklad v Nemecku.

„Navrhujeme, že budeme ako základ pre výpočet kompenzácie pri nepriamych nákladoch spojených s emisnými povolenkami a s emisiami žiadať, aby tento výpočet išiel na 1,5 percenta hrubého produktu firmy. Navrhujeme, aby pokiaľ ide o príjmy z emisných povoleniek, sme mohli použiť viac ako 25 percent na kompenzáciu nepriamych nákladov,“ priblížil premiér s tým, že vláda navrhuje aj podpísanie desaťročnej zmluvy o dodávkach elektrickej energie žiarskej hlinikárni za komerčné ceny. Ako dodal, rokovania so Slovalcom majú pokračovať už v pondelok (2. 3.).

Nórsky vlastník žiarskej hlinikárne vníma podpis memoranda so slovenskou vládou ako začiatok procesu smerujúceho k potenciálnemu reštartu zastavenej výroby.

„Hliník je kritický materiál, ktorý nachádzame v sektoroch, ktoré sú na ňom závislé, ako je infraštruktúra, energetické systémy, automobilový priemysel, doprava, stavebníctvo a obrana. Európa potrebuje udržať výrobu tejto suroviny v rámci svojich hraníc, ak chceme odolné, konkurencieschopné a udržateľné hodnotové reťazce. Keď sme v roku 2023 boli nútení zastaviť výrobu primárneho hliníka v Slovalcu, bolo to pre neschopnosť zabezpečiť elektrickú energiu za konkurencieschopnú cenu. Vytvorenie komerčne životaschopných podmienok pre reštart je mimoriadnou výzvou,“ uviedla výkonná riaditeľka Norsk Hydro ASA Hanne Simensen.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) pripomenul, že príjmy Environmentálneho fondu nie sú príjmami z rozpočtu SR, ale do fondu prispievajú sumou približne 300 miliónov eur samotné podniky kúpou emisných povoleniek. Vyzbierané financie majú byť podľa ministra z fondu využívané aj na podporu ťažkého priemyslu, pričom napríklad v Nemecku je podľa jeho slov na tento účel využívaných 35 príjmov fondu.

„Slovensko je rovnako ťažko industrializovaný štát ako Nemecko. Ak nebudeme mať rovnakú schému, tak podniky ako tento nemajú dôvod sa otvárať na Slovensku, ale budú sa otvárať v Nemecku,“ povedal Taraba.

Pozrite si vyjadrenie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu k podpisu memoranda medzi štátom a Slovalcom:

Reštart výroby

Záujem vlády o reštart výroby primárneho hliníka v Žiari nad Hronom víta aj samotné Slovalco, ktoré by v prípade dohody na konkrétnych opatreniach chcelo začať s opätovným spúšťaním pecí už na jeseň.

„Slovalco je technicky pripravené reštartovať výrobu. Máme 226 pecí, tie pece viete spúšťať jednu denne a máte víkendy, takže potrebujete takmer rok na to, aby ste to celé naštartovali,“ poznamenal generálny riaditeľ hlinikárne Milan Veselý.

Hlinikáreň v Žiari nad Hronom pôvodne prevádzkovala vyše 220 elektrolýznych pecí. Výrobu primárneho hliníka utlmili v lete 2022, posledné pece odstavili začiatkom roka 2023. Slovalco rozhodnutie v tom čase vysvetľovalo vysokými cenami energií a nedostatočnou kompenzáciou zo strany štátu pre energeticky náročný priemysel. Firma mala pôvodne do 500 zamestnancov, aktuálne v nej pracuje približne 180 ľudí, pričom v hlinikárni naďalej funguje recyklačné centrum na spracovanie procesného šrotu.

Pozrite si vyjadrenie generálneho riaditeľa spoločnosti Slovalco M. Veselého k podpisu memoranda:

Prípadný reštart výroby podporujú priemyselné zväzy i zamestnávatelia

Podpísanie memoranda je signálom, že Slovensko chce zachovať a rozvíjať svoje strategické priemyselné kapacity. Prípadný reštart Slovalca je kľúčový pre priemysel, región i energetickú bezpečnosť Slovenska aj EÚ.

Zhodli sa na tom Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.

„Obnovenie výroby primárneho hliníka v Slovalcu vnímame ako strategickú nevyhnutnosť pre Slovensko. Ide o kľúčový krok k posilneniu našej konkurencieschopnosti, rozvoju dodávateľských reťazcov a podpore zamestnanosti v regióne,“ skonštatoval prezident AZZZ SR Rastislav Machunka.

Vytvorenie podmienok na prípadné opätovné spustenie výroby hliníka na Slovensku podporujú aj priemyselné zväzy. „Hliník je kritická surovina číslo jeden v Európe. Je nevyhnutný pre automobilový priemysel aj obranný sektor. Ak by došlo k vážnemu narušeniu dodávateľských reťazcov, bez hliníka nebudeme schopní vyrábať,“ uviedol generálny sekretár APZD Andrej Lasz.

Asociácie pripomenuli, že hlinikáreň v Žiari nad Hronom ukončila výrobu v roku 2023 pre vysoké ceny elektrickej energie. Obe sa však zhodli, že primárne hlinikárne patria medzi vzácne strategické prevádzky, snahu o vytvorenie podmienok pre reštart výroby v Slovalcu preto privítali.

„Za súčasných podmienok nedokáže v Európskej únii dlhodobo fungovať žiadna hlinikáreň bez mechanizmov, ktoré aspoň čiastočne kompenzujú vplyv vysokých cien elektriny. Nejde o zvýhodňovanie konkrétnych firiem. Ide o udržanie výroby, pracovných miest a strategických kapacít v Európe,“ uviedol Lasz s tým, že ceny elektriny sú výrazne ovplyvnené systémom emisných povoleniek (EÚ ETS). Podľa APZD sa tento nástroj v praxi čoraz viac správa ako volatilný finančný produkt, ktorého cenové výkyvy výrazne znižujú predvídateľnosť výroby v energeticky náročných odvetviach.