Koniec voľby poštou zo zahraničia? Expert Vincent Bujňák vysvetľuje, prečo tento krok nemusí byť protiústavný
Vládna koalícia plánuje zrušiť korešpondenčnú voľbu zo zahraničia. Podľa predsedu zboru poradcov premiéra Erika Kaliňáka by občania žijúci mimo Slovenska mohli po novom odovzdať svoj hlas už len na ambasádach. Expert na ústavné právo Vincent Bujňák v rozhovore pre ta3 vysvetlil, či je takýto krok v súlade s ústavou a ako na podobné obmedzenia nazerajú medzinárodné súdy.
Zámer koalície zmeniť systém hlasovania zo zahraničia vyvolal diskusiu o ústavnosti takéhoto kroku. Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva PF UK upozorňuje, že problematika má dve roviny – vecnú a ústavnoprávnu. „Môžete mať aj také nápady, ktoré nie sú dobré, ale ešte to, že nie sú dobré, neznamená, že sú aj nutne protiústavné,“ uviedol v ta3.
Európsky štandard a voľná úvaha štátu
Podľa Bujňáka je kľúčové rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Sitaropoulos proti Grécku. V tomto prípade sa grécki občania žijúci vo Francúzsku sťažovali, že im štát neumožnil voliť v parlamentných voľbách zo zahraničia. ESĽP však rozhodol, že to nie je v rozpore s dohovorom.
„Z dohovoru nevyplýva základné právo na to, aby ste mali umožnené voliť svoj parlament zo zahraničia,“ vysvetľuje Bujňák s tým, že štáty majú v tejto otázke mieru voľnej úvahy. Hoci Dohovor o ochrane ľudských práv predstavuje minimálny štandard, štát sa môže rozhodnúť priznať práva nad jeho rámec, alebo ich upraviť podľa svojich preferencií.
Precedens z prezidentských volieb
Podobnú situáciu riešil aj slovenský Ústavný súd v roku 2020. Vtedy bol podaný návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, pretože pri prezidentských voľbách nie je dlhodobo umožnené voliť zo zahraničia poštou. Ústavný súd tento návrh ani neprijal na ďalšie konanie. „Tam z tohto možno potom aj vidieť, ako by to asi dopadlo na Ústavnom súde v prípade, že by takáto zmena prešla,“ dodal právnik.
Dilema medzi všeobecnosťou a tajnosťou
Slovensko doteraz patrilo ku krajinám s benevolentnou právnou úpravou, pričom štát uprednostňoval všeobecnosť volebného práva pred jeho tajnosťou. Práve tajnosť je pri voľbe poštou podľa kritikov v úzadí. „Tajnosť volebného práva je dôležitá kvalita, ale to neznamená, že volebné právo musí byť za každých okolností vykonávané tajne,“ pripomenul Bujňák. Ako príklad uviedol voličov so zrakovým postihnutím, ktorým zákon umožňuje voliť s pomocou inej osoby.
Navrhovaná zmena, podľa ktorej by sa zo zahraničia dalo voliť len na zastupiteľských úradoch, by podľa experta nebola zrušením výkonu volebného práva, ale len zmenou jeho podmienok, na čo má štát v rámci svojej kompetencie právo.
Celý rozhovor si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"