Kim Čong-un vyhlásil, že by mohol úplne zničiť Južnú Kóreu. Vzťahy KĽDR s USA závisia podľa neho od Washingtonu
Severokórejský vodca Kim Čong-un vyhlásil, že by mohol úplne zničiť Južnú Kóreu, ak by bola ohrozená bezpečnosť jeho krajiny. Jej občanov zároveň prestáva považovať za svojich krajanov. Zopakoval tiež svoj odmietavý postoj k rokovaniam so Soulom, možnosť dialógu s Washingtonom ale necháva otvorenú, len ak by USA uznali KĽDR ako jadrovú mocnosť.
Líder tiež vyzval na vývoj nových zbraňových systémov a rozšírenie jadrového arzenálu, napísali v noci na štvrtok (26. 2.) s odvolaním sa na štátne médiá tlačové agentúry. Južná Kórea v reakcii uviedla, že napriek tvrdým slovám bude voči severokórejskému režimu naďalej zmierlivá a pokračovať v úsilí o mierové spolunažívanie.
Vojenská prehliadka a tvrdé odkazy
Líder v stredu po necelom týždni uzavrel zjazd vládnej Kórejskej strany práce, na ktorom načrtol svoje politické ciele na najbližších päť rokov. Pri tejto príležitosti sa v metropole Pchjongjangu odohrala rozsiahla vojenská prehliadka, kde boli k videniu aj vlajky Ruska, s ktorým sa KĽDR v posledných rokoch zblížila. Prehliadky sa zúčastnila aj líderka asi 13-ročná dcéra Kim Ču-e, pozorovateľmi považovaná za jeho nástupkyňu na čele krajiny.
Kim podľa agentúry AP vyzval na vývoj nových zbraňových systémov pre posilnenie armády, vrátane medzikontinentálnych balistických rakiet, ktoré možno odpáliť pod vodou. Chce tiež nasadiť útočné bezpilotné lietadlá či rozšíriť arzenál taktických jadrových zbraní, ako sú delostrelecké zbrane a rakety krátkeho doletu, zameriavajúcich jeho južného suseda.
Práve voči Južnej Kórei Kim vystúpil tvrdo a uviedol, že Pchjongjang jej občanov "navždy" prestane považovať za svojich krajanov. „Severná Kórea nemá absolútne nič spoločné s Južnou Kóreou, svojím najhorším nepriateľom, a navždy ju vylučuje z kategórie spoločného národa,“ uviedla štátna agentúra KCNA. Líder nedávno zmierlivej iniciatívy zo strany Soulu zároveň označil za "klamlivé" a obvinil kórejské vlády, že sa snažia o kolaps Severu.
Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie podľa agentúry Jonhap vyjadrilo ľútosť nad vyhlásením severného suseda napriek snahám o mierové spolunažívanie a dodalo, že Soul bude voči nemu naďalej uplatňovať zmierlivý prístup. Kórea bude tiež s KĽDR usilovať o budúcu spoločnú prosperitu a vzájomnú existenciu, preto by sa obe krajiny mali zdržať nepriateľskej a konfrontačnej rétoriky, uviedla k tomu prezidentská kancelária.
Kim: Voľba je na USA
„Ak bude Washington rešpektovať súčasný status (jadrovej veľmoci) našej krajiny a upustí od svojej nepriateľskej politiky, nie je žiadny dôvod, prečo by sme nemohli so Spojenými štátmi dobre vychádzať,“ povedal podľa agentúry AFP Kim. Režim za nepriateľskú politiku považuje americký tlak a sankcie v súvislosti s vodcovými jadrovými ambíciami.
„Vyhliadky vzťahov medzi Spojenými štátmi a Severnou Kóreou úplne závisia od postoja USA. Či už ide o mierové spolužitie alebo trvalú konfrontáciu, sme pripravení na oboje a voľba nie je na nás,“ dodal podľa AP líder.
Pchjongjang v minulosti opakovane odmietol výzvy Washingtonu, aby sa KĽDR zbavila jadrových zbraní, a ak to USA nebudú požadovať, je režim ochotný obnoviť vzájomné rozhovory. Kim chce podľa analytikov dosiahnuť zmiernenie sankcií zo strany USA a tiché uznanie KĽDR ako jadrovej veľmoci, napísala AP.
Americký prezident Donald Trump sa počas svojho prvého funkčného obdobia v rokoch 2018 a 2019 s Kimom zišiel trikrát, aby s ním rokoval o jadrovom odzbrojení. K zastaveniu jadrového programu KĽDR to ale neviedlo a obe krajiny odvtedy nekomunikujú.
Vzťahy Kóreí
Vzťahy oboch Kóreí, ktoré sú od uzavretia prímeria v roku 1953 de facto stále vo vojne, sa zhoršujú od roku 2023. Pchjongjang v januári 2024 vyzval na zmenu ústavy tak, aby neobsahovala ako cieľ vo vzťahoch s Južnou Kóreou znovuzjednotenie. V októbri nechal vyhodiť do povetria cestu blízko Kesongu, ktorá spájala oba štáty, a vyhĺbiť priekopy pretínajúce cesty a železnice. Severná Kórea potom 17. októbra do ústavy zaradila formuláciu, že považuje Južnú Kóreu za nepriateľský štát. Juhokórejský prezident I Če-mjong po nástupe do úradu vlani v júni urobil niekoľko ústretových krokov na zníženie napätia a obnovenie dialógu so Severom.
Pchjongjang však na výzvy na zlepšenie vzťahov nereagoval a naopak sa zbližuje s Ruskom, ktoré vo februári 2022 začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu a ktoré využíva severokórejskú muníciu aj tisíce vojakov. Na oplátku za to KĽDR získala finančnú pomoc, vojenské technológie a dodávky potravín a energií.
Za vyhlásenie stanného práva dostal doživotie. Súd v Južnej Kórei uznal exprezidenta vinného zo vzbury:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"