Kamery či dôslednejší výcvik? Rušňovodiči čelia kontroverzii, národný dopravca vsádza na školenia
Kamery alebo dôslednejší výcvik? Rušňovodičov má po nedávnej sérii nehôd kontrolovať „veľký brat“. To však rázne odmietajú. Národný dopravca kladie väčší dôraz na výcvik.
Rušňovodič rieši viac než len jazdu
Rušňovodič dnes nerieši len jazdu. Úkonov je toľko, že ich ani nie je možné všetky vymenovať. Často musí reagovať aj na nepredvídateľné správanie ľudí.
„Potrebujete riešiť aj výpravu, dodržiavať čas odchodu, nesmiete ísť skôr, a do toho máte nejakú poruchu s rušňom. Tu nám svieti šesť porúch – jednoduchých, ale je tu niečo,“ vysvetľuje rušňovodič Ľubomír Almáši.
Medzičasom sa nádejní rušňovodiči v školiacom stredisku v Martine učia o ETCS, teda automatickom zabezpečovacom systéme, ktorý je na Slovensku zatiaľ len v plienkach.
Vlaky v Bratislave išli opäť proti sebe. Rušňovodič prešiel návestidlo Stoj a vošiel do obsadeného traťového úseku
Prísne podmienky a školenie
Rušňovodiči si nedávno prešli ťažkým obdobím. Po sérii nehôd vlakov sa rozvírila debata o bezpečnosti železníc. V školiacom stredisku preto neustále zlepšujú ich výcvik.
„Je veľmi ľahké pozerať sa na rušňovodičov ako na stroje. Nie sú to stroje, sú to ľudia, a každý z nich môže urobiť chybu. Cieľom prípravy rušňovodiča je pripraviť ho na tieto situácie,“ uviedol vedúci oddelenia výberu a rozvoja zamestnancov ZSSK Martin Kroulík.
Rušňovodiči musia na začiatku zvládnuť psychotesty a lekársku prehliadku. Následne pol roka prechádzajú intenzívnym školením. Do rušňa si sadnú až po úspešnom absolvovaní záverečných skúšok.