Zabudnite na Krymský most, slabina Kremľa je inde, odkazujú experti Ukrajine. Cieliť majú na kritický bod v srdci Ruska
Zatiaľ čo pozornosť médií aj analytikov sa v uplynulých rokoch sústreďovala na Kerčský most spájajúci Rusko s okupovaným Krymom, americký think-tank Hudson Institute upozorňuje na infraštruktúrny cieľ, ktorého vyradenie Ukrajinou by mohlo mať pre Moskvu ešte citeľnejšie následky. Podľa jeho expertov Lukea Coffeyho a Cana Kasapoğlua je kľúčovým bodom Transsibírska železničná trať v Krasnojarsku – konkrétne most cez rieku Jenisej.
Autori v analýze tvrdia, že tento železničný most predstavuje pre Rusko veľmi kritický uzol, ktorý však nemá reálnu možnú náhradu.
Ide o jediný vysokokapacitný železničný prechod cez Jenisej na hlavnej trase Transsibírskej magistrály, ktorá spája európsku časť Ruska so Sibírou a Ďalekým východom. Práve tadiaľ podľa Hudson Institute prúdia suroviny, zbrane, munícia aj tovar dôležitý pre ruskú vojnovú ekonomiku.
Krasnojarsk leží takmer v geografickom strede Ruskej federácie. Rieka Jenisej, jedna z najväčších na svete, je pritom premostená len niekoľkými významnými mostmi. Alternatívne železničné spojenie v meste – takzvaný most číslo 777 – má podľa analytikov iba pomocnú koľaj a nie je dimenzované na ťažkú nákladnú dopravu v rozsahu hlavnej trate.
Hudson Institute uvádza, že cez oblasť Krasnojarskej železnice sa ročne prepravia desiatky miliónov ton nákladu. Hoci presné čísla nie sú verejne dostupné, ruské zdroje hovoria o viac ako 80 miliónoch ton ročne. Ide o uhlie, ropné produkty, kovy, ale aj vojenský materiál. Most zároveň zohráva významnú úlohu pri presunoch medzi jednotlivými vojenskými okruhmi a pri transporte dodávok z Číny či Severnej Kórey smerom na západ.
„Most je kritickým východozápadným železničným prepojením medzi európskym Ruskom a centrálnou Sibírou,“ píšu Coffey a Kasapoğlu. Jeho vyradenie by podľa nich spôsobilo takmer okamžité ochromenie železničnej dopravy medzi západnou a východnou časťou krajiny.
Logistika na kolenách
Náhradná cestná doprava by bola logisticky neudržateľná. Na vyrovnanie ročnej kapacity by bolo potrebných tisíce nákladných vozidiel denne, čo sibírska infraštruktúra ani klimatické podmienky neumožňujú.
Analytici upozorňujú aj na technické prekážky prípadnej opravy. Extrémne zimy, permafrost a šírka rieky by výrazne komplikovali rýchle provizórne riešenia. Aj dočasná obnova prevádzky by podľa nich trvala mesiace, plnohodnotná náhrada roky.
Hudson Institute tvrdí, že dôsledky by neboli iba logistické. V horizonte niekoľkých týždňov by sa začali hromadiť výpadky dodávok a meškania, v priebehu mesiacov by mohli zasiahnuť priemysel aj zásobovanie vo východných regiónoch Ruska - a zároveň aj zásobovanie západne od Ruska, na ukrajinskom fronte.
Autori pripomínajú, že niektoré sibírske republiky a oblasti majú historicky napätý vzťah k centru moci v Moskve. Dlhodobé ekonomické problémy by tak mohli mať aj politický rozmer.
Hlboko za frontom
Otázkou zostáva realizovateľnosť takéhoto scenára. Krasnojarsk je od ukrajinského územia vzdialený takmer 3 900 kilometrov. Bežné ukrajinské prostriedky dlhého doletu na takú vzdialenosť nestačia.
Autori však poukazujú na predchádzajúce operácie ukrajinských tajných služieb a armády hlboko na ruskom území, vrátane útokov na letecké základne či sabotáží na železnici.
Jednou z možností by podľa nich mohlo byť nasadenie bezpilotných systémov skrytých priamo na ruskom území alebo klasická sabotáž s využitím podzemných sietí. Zároveň otvorene hovoria o úlohe západných partnerov. Spojené štáty a spojenci v NATO by podľa Hudson Institute mohli Kyjevu poskytnúť technológie či spravodajské informácie potrebné na takúto operáciu.
Autori však priznávajú, že pravdepodobnosť úspechu by bola „nízka až stredná“, no potenciálny dopad „extrémne vysoký“. V čase, keď vojna na Ukrajine prekonala štvorročný míľnik a mierové rokovania stagnujú, považujú zničenie alebo vyradenie mosta v Krasnojarsku za jeden z možných spôsobov, ako výrazne oslabiť schopnosť Ruska viesť vojnu.
Ukrajina sa už štyri roky bráni ruskej invázii. O smutnom výročí sme sa vo vysielaní rozprávali s politológom Janom Šírom z Inštitútu medzinárodných štúdií Karlovej univerzity:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"