Kto ťahá za nitky? Nový zákon má odkryť zákulisie moci, patronát nad ním prebral rezort vnútra

Po mimovládkach je na rade lobing. Po nevydarenom návrhu z dielne SNS si úpravu zobral pod patronát rezort vnútra. Nový zákon má definovať, čo je lobing, určiť pokuty v prípade porušenia zákona, a zriadiť chcú aj register. Tretí sektor aj opozícia pritom upozorňujú, že by sa mal nový zákon vzťahovať nielen na mimovládky, ale aj podnikateľov či politikov.

Čo je vlastne lobing?

Slovensko ide do Bruselu lobovať za lacnú elektrinu, USA nariadili diplomatom lobovať proti Aktu EÚ o digitálnych službách, európski lídri budú lobovať za účasť na samite Trumpa a Putina.

Podobné titulky sa pri vyhľadávaní slova lobing objavujú bežne. Čo však tento pojem znamená? Krátky slovník slovenského jazyka ho definuje ako úsilie určitej skupiny osôb ovplyvniť politických činiteľov v niečí prospech.

Prijatie zákona o lobingu od Slovenska dlhodobo požaduje aj Európska komisia. Prvý pokus bol súčasťou balíka o mimovládnych organizáciách, no pre rozdielne názory v koalícii napokon prešiel bez úpravy lobingu. Teraz si návrh zobral pod patronát rezort vnútra, ktorý ho zmiernil a prepracoval.

Jasné pravidlá aj sankcie

Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák (Hlas-SD) hovorí, že cieľom je jasne stanoviť pravidlá.

„Chceme upraviť, čo lobing je a čo nie je. Určiť, akým spôsobom je možné lobovať, kto môže lobovať a za akých podmienok. Zároveň potrebujeme nastaviť aj pokuty, register lobistov a pravidlá týkajúce sa darov,“ uviedol Kaliňák.

Podľa návrhu by mali byť lobisti zapísaní v registri. Zverejňovať sa má, kto sa s kým stretol, kedy a o akej téme rokovali. V prípade porušenia zákona by hrozili pokuty.

Kaliňák pripúšťa aj ďalšie sankcie: „Okrem pokuty môže nasledovať aj výmaz z registra. Alebo tam zostane poznámka, že v určitom období bol vymazaný, pretože porušil pravidlá.“

Opozícia: Zákon musí platiť pre všetkých

Poslankyňa Zuzana Števulová (PS) zdôrazňuje, že zákon musí byť nastavený transparentne.

„Požadujeme, aby boli za lobistov považovaní najmä ľudia z podnikateľskej sféry a záujmových organizácií, ktorí presadzujú svoje záujmy vo vzťahu k politikom. Zároveň by politici mali povinne informovať, kto za nimi chodí, s akým cieľom sa stretávajú a aké dary prijímajú,“ uviedla.

Definitívne stanovisko chce opozícia zaujať až po zverejnení paragrafového znenia zákona.

„Vyjadríme sa, keď uvidíme konkrétny text a budeme si istí, že to nebude selektívny nástroj, ale pravidlá pre všetkých,“ dodala Števulová.

Výhrady má aj Nadácia Zastavme korupciu. Jej zástupca Martin Suchý upozorňuje, že pôvodné návrhy boli príliš široké.

„Mali sme problém s tým, že za lobing by sa považovala aj verejná komunikácia, petície, zhromaždenia či hromadné pripomienky. To nepovažujeme za správne,“ vysvetlil.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"