Trump váha, kedy zaútočiť na Irán, kľúčových je ďalších 10 dní. Ak nebude „zmysluplná“ dohoda, stanú sa zlé veci
Americká armáda je podľa zdrojov pripravená podniknúť útok na Irán už počas nadchádzajúceho víkendu. Prezident Donald Trump však zatiaľ neurobil konečné rozhodnutie a podľa zákulisných informácií stále zvažuje všetky možnosti vrátane diplomacie. Píše o tom CNN.
Armáda je pripravená, rozhodnutie je na prezidentovi
Americká armáda je podľa viacerých zdrojov oboznámených so situáciou pripravená uskutočniť útok na Irán už tento víkend. Biely dom bol informovaný, že po výraznom posilnení leteckých a námorných síl na Blízkom východe v uplynulých dňoch je armáda schopná konať v krátkom čase.
Prezident Donald Trump však podľa zdrojov stále neprijal definitívne rozhodnutie. Jeden z nich upozornil, že Trump v súkromí argumentoval za aj proti vojenskej akcii a radil sa s poradcami aj spojencami o najvhodnejšom postupe. „Veľa času trávi premýšľaním o tejto otázke,“ uviedol zdroj podľa CNN.
V stredu sa najvyšší predstavitelia administratívy pre národnú bezpečnosť stretli v situačnej miestnosti Bieleho domu, aby diskutovali o situácii v Iráne. Prezidenta zároveň informovali osobitný vyslanec Steve Witkoff a jeho zať Jared Kushner o nepriamych rokovaniach s Iránom, ktoré sa uskutočnili deň predtým. Nie je však jasné, či Trump rozhodne ešte pred víkendom.
Trump vyzval Irán na zmysluplnú dohodu, inak sa stanú zlé veci
Trump vyzval Irán, aby so Spojenými štátmi uzavrel zmysluplnú dohodu, inak sa podľa neho stanú zlé veci. Vyhlásil to v prejave vo Washingtone na ustanovujúcom zasadnutí Rady mieru, ktorej vznik inicioval.
„Pokračujú dobré rokovania. V priebehu rokov sa ukázalo, že nie je ľahké uzavrieť zmysluplnú dohodu s Iránom. Musíme uzavrieť zmysluplnú dohodu, inak sa stanú zlé veci,“ povedal Trump s tým, že Irán ohrozuje stabilitu celého Blízkeho východu. Bez dohody Washington podľa neho „možno bude musieť urobiť ďalší krok“. Svet sa to dozvie v najbližších desiatich dňoch, uviedol.
USA podľa agentúry Reuters chcú, aby sa Irán vzdal svojho jadrového programu. Teherán túto požiadavku odmieta a zároveň popiera, že sa usiluje vyvinúť jadrovú zbraň.
„S Iránom máme ešte čo robiť. Nemôžu mať jadrové zbrane. Je to veľmi jednoduché. Ak budú mať jadrové zbrane, nemôže byť na Blízkom východe mier,“ dodal Trump.
Rokovania bez jasného výsledku
Nepriame rozhovory medzi americkými a iránskymi vyjednávačmi v Ženeve trvali tri a pol hodiny. Delegácie si počas nich odovzdávali odkazy, no bez jasného záveru. Hlavný iránsky vyjednávač uviedol, že obe strany sa dohodli na „súbore usmerňujúcich princípov“. Americký predstaviteľ však upozornil, že „stále je potrebné prerokovať veľa detailov“.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová vyhlásila, že Irán má v najbližších týždňoch poskytnúť viac detailov o svojej vyjednávacej pozícii. Odmietla však povedať, či prezident počas tohto obdobia vylúči vojenskú akciu. „Nebudem stanovovať lehoty v mene prezidenta Spojených štátov,“ uviedla.
Dodala, že hoci „diplomacia je vždy jeho prvou voľbou“, vojenská možnosť zostáva na stole. „Existuje mnoho dôvodov a argumentov, ktoré by mohli podporiť úder proti Iránu,“ povedala s tým, že Trump sa „v prvom rade“ spolieha na rady svojho tímu pre národnú bezpečnosť.
Minister zahraničných vecí Marco Rubio by mal 28. februára vycestovať do Izraela, kde sa stretne s premiérom Benjaminom Netanjahuom a bude ho informovať o priebehu rokovaní s Iránom.
(Článok pokračuje pod videom.)
Pozrite si archívnu reportáž o druhom kole americko-iránskych rokovaní zo 17. februára.
Presuny síl a rastúce obavy
Napätie medzi oboma krajinami zvyšuje aj presun amerických síl v regióne. Do oblasti by už tento víkend mohla doraziť lietadlová loď USS Gerald Ford, najmodernejšia v americkom arzenáli. Americké letectvo zároveň presúva tankovacie lietadlá a stíhačky z Veľkej Británie bližšie k Blízkemu východu.
Irán medzitým podľa satelitných snímok a analýzy Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť posilňuje ochranu viacerých jadrových zariadení. Kľúčové objekty má zasypávať betónom a veľkým množstvom zeminy.
Do úvah o prípadnom načasovaní zásahu vstupujú aj medzinárodné udalosti. V nedeľu sa končia zimné olympijské hry, počas ktorých sa tradične zdôrazňuje globálna jednota. Začal sa tiež ramadán, pričom viacerí spojenci USA na Blízkom východe vyjadrili obavy, že útok počas moslimského svätého mesiaca by mohol región destabilizovať.
Trump vo svojich nedávnych vyjadreniach zdôrazňoval, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň, a naznačil aj túžbu po zmene režimu. Konkrétne ciele prípadnej vojenskej operácie však bližšie nešpecifikoval.
USA presúvajú šesť lietadiel E-3 Sentry a stíhačky F-35
Americké vzdušné sily nasadili takmer tretinu svojich lietadiel včasného varovania a riadenia (AEW&C) do Európy a na Blízky východ.
Americké letectvo presunulo šesť zo svojich 16 zostávajúcich lietadiel včasného varovania Boeing E-3 Sentry do Európy predtým, ako zamieria na Blízky východ.
Dve lietadlá sú už na ceste na leteckú základňu v Saudskej Arábii. Ďalšie štyri sú zatiaľ na leteckej základni Ramstein a očakáva sa, že ich budú nasledovať. Toto nasadenie predstavuje takmer 40 percent celkovej flotily lietadiel E-3 Sentry.
Za posledných niekoľko dní letecké sily cez Atlantik presunuli aj stíhačky, letecké tankery a prieskumné lietadlá smerom do Európy a oblasti amerického Centrálneho velenia (CENTCOM). Ide o stíhačky F-15E, F-35, F-22 a F-16, tankovacie lietadlá, lietadlá so spravodajskými platformami a lietadlá elektronického sledovania RC-135.
Drak lietadla E-3 Sentry obsahuje rotačnú kupolu s priemerom 9,1 metra nad zadnou časťou trupu. V jej vnútri je pulzný Dopplerov radar, ktorý dokáže detekovať nízko letiace ciele vo vzdialenosti nad 400 kilometrov a lietadlá v strednej až vysokej nadmorskej výške na väčšie vzdialenosti. Zároveň filtruje pozemné rušenie.
Elektronické systémy lietadla dokážu prenášať údaje v reálnom čase do veliteľských centier. Dolet bez dotankovania presahuje 9000 kilometrov alebo osem hodín vo vzduchu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"