Rusko rozumie iba sile, hovorí rakúsky analytik. Európa urobila osudový omyl, keď nechala Ukrajinu za dverami Únie
Európa sa podľa rakúskeho analytika Geralda Knausa ocitla v bode, keď už nemôže počítať s istotami, na ktoré bola desaťročia zvyknutá. Vojna na Ukrajine, rastúca asertivita Ruska aj neistota okolo budúcnosti amerických bezpečnostných garancií podľa neho zásadne menia strategické prostredie.
„Najväčšou chybou s desivými následkami, ktorú lídri európskych demokracií urobili, bolo zavrieť dvere Ukrajine,“ povedal v podcaste 5:59 portálu Seznam Zprávy.
Knaus, zakladateľ think-tanku European Stability Initiative, v rozhovore upozornil, že Rusko dnes nerešpektuje pravidlá medzinárodného poriadku, ale riadi sa logikou sily. „Rusko neuznáva žiadne pravidlá okrem sily. Putin sám hovorí, že vo svete existujú iba impériá a kolónie,“ uviedol. Práve preto je podľa neho otázka odstrašenia kľúčová.
Severania to robia dobre, v Európe však chýba vôľa
Za príklad realistického prístupu označil Fínsko, Švédsko či pobaltské štáty. Tie po ruskej invázii na Ukrajinu výrazne zvýšili obranné výdavky a posilnili spoluprácu v rámci NATO. Estónsko smeruje k výdavkom na obranu vo výške piatich percent HDP, Fínsko zvyšuje vekovú hranicu pre záložníkov a Dánsko rozširuje brannú povinnosť aj na ženy. „Tieto štáty nie sú alarmistické, ale realistické,“ konštatoval analytik pre český spravodajský portál.
Podľa Knausa však samotné zvyšovanie výdavkov nestačí, ak nebude sprevádzané jasnou politickou vôľou. Odstrašenie funguje iba vtedy, keď je protivník presvedčený, že Aliancia je pripravená konať.
V tejto súvislosti vyjadril obavy z oslabovania dôvery v americké bezpečnostné garancie. Ak by sa Európa nemohla spoľahnúť na Spojené štáty, musela by zásadne prehodnotiť vlastnú obrannú kapacitu.
Úpadok Európy je nezmysel
Knaus zároveň odmieta naratív o „úpadku Európy“, ktorý sa objavuje v časti americkej politickej debaty. Označil ho za propagandu. Upozornil, že mnohé krajiny strednej a východnej Európy zažívajú historicky najstabilnejšie a najprosperujúcejšie obdobie.
„Nikdy predtým sme tu nemali toľko demokratických a prosperujúcich štátov spolupracujúcich na jednom z najväčších trhov sveta,“ uviedol v podcaste.
Kľúčovým momentom posledných dvoch dekád však podľa neho bolo rozhodnutie neponúknuť Ukrajine jasnú perspektívu členstva v EÚ. Pripomenul, že krajiny ako Poľsko, Rumunsko či pobaltské štáty dostali konkrétnu podmienku – splniť kritériá a stať sa súčasťou európskych štruktúr. Ukrajina takúto šancu nedostala.
„Som presvedčený, že by to Ukrajina dokázala, keby mala pred sebou lákadlo členstva,“ tvrdí Knaus.
Namiesto integrácie podľa neho prišlo váhanie a geopolitická neistota, ktorej dôsledkom je najväčšia vojna v Európe od druhej svetovej vojny a masívna utečenecká vlna. V tejto súvislosti pripomenul aj odkaz Václava Havla, ktorý už začiatkom 90. rokov varoval, že alternatívou k rozširovaniu európskych inštitúcií môže byť návrat konfliktov.
Pozrite si aj, koľko percent HDP dávali jednotlivé krajiny NATO na obranu v minulom roku:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"