Štvrtina Slovákov a Sloveniek prestáva veriť sporeniu. Pri lyžovačkách si však doprajú

Rodinné rozpočty čelia tento rok výraznému tlaku. Inflácia za minulý rok na úrovni 4 % (podľa CPI) v kombinácii so sezónnym zdražovaním ukrojila z úspor viac než v minulosti. Preplnené svahy však naznačujú, že časť populácie uprednostnila okamžitú spotrebu. Údaje návštevnosti za december a rok 2025 potvrdzujú, že cestovný ruch mal historicky najsilnejší záver roka, keď počet ubytovaných hostí vzrástol medziročne o viac než 14 %, najmä vďaka zahraničným turistom. Vysoká návštevnosť horských stredísk aj spomedzi domácich rezidentov tiež ukazuje, že časť domácností sa naďalej nevzdáva okamžitej spotreby ani v ekonomicky menej priaznivom období, čo posilňuje tlak na rast cien v regiónoch turisticky atraktívnych lokalít, a to vrátane nehnuteľností.

Mechanizmus inflačnej lavíny

Vysoká návštevnosť horských stredísk nie je len signálom o kúpyschopnosti obyvateľstva. Je to zároveň hlavný motor rastu cien. Drahšie energie sú iba jedným z faktorov. Kľúčovým prvkom je dopyt. Každý návštevník svojou prítomnosťou v lokalite zvyšuje jej trhovú atraktivitu. To následne dvíha hodnotu nehnuteľností a ceny nájmov v danej oblasti. Bežný turista tento rast iba financuje. Na strane víťazov však stoja investori, ktorí tieto nehnuteľnosti vlastnia prostredníctvom realitných fondov.

Peter Vojtek, Head of Real Estate Transactions v 365.invest, vysvetľuje trhovú logiku:

„Údaj z nášho prieskumu, že štvrtina ľudí rezignuje na sporenie, je varovným signálom. Ľudia sa snažia užiť si hodnotu peňazí skôr, než klesne. Z pohľadu emócií je to pochopiteľné. Z pohľadu financií je to však riziko. Inflačná lavína na horách ukazuje, ako peniaze spotrebiteľov prúdia do tržieb hotelov a prevádzkovateľov. Najlepšou ochranou proti tomuto trendu nie je minúť všetko hneď. Riešením je investovať do sektora, ktorý z tohto dopytu ťaží. Ak lyžiari a turisti generujú zisk nehnuteľnostiam, je rozumné byť na strane vlastníka týchto nehnuteľností. Realitný fond je dobrou voľbou aj pre tých ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť nehnuteľnosť vlastniť, no takto sa môžu stať vlastníkom hneď niekoľkých. Súčasne ponúka široké možnosti. Investor nemusí participovať len na vývoji cien v hotelovom segmente, ale môže sa stať spoluvlastníkom retailového parku, kancelárskej budovy, logistického centra či priemyselnej haly.“

Keď aktíva zarábajú na pasíva

Rozdiel medzi pasívnym držaním peňazí a investovaním v realitnom sektore ilustruje nasledujúci prepočet. Modelová rodina, ktorá drží sumu 20 000 eur na bežnom účte, prichádza pri súčasnej inflácii o kúpnu silu v stovkách eur ročne.

Ak by rovnaká suma bola alokovaná v realitnom fonde so stabilným ročným výnosom, ten môže, naopak, predstavovať výnos niekoľko sto eur v pluse. Táto čiastka dokáže vykompenzovať značnú časť nákladov lyžovačky pre celú rodinu. Investor vďaka podielu vo fonde získava časť svojich výdavkov späť. Investícia do realít tak funguje ako poistka. Zabezpečuje, aby peniaze na účte nestrácali hodnotu, ale pracovali v súlade s vývojom trhu.