Europarlament schválil azylovú reformu. Nový zoznam bezpečných krajín má urýchliť vracanie nelegálnych migrantov domov

Európsky parlament v utorok (10. 2.) schválil nové imigračné pravidlá, ktoré majú zásadne urýchliť azylové procesy v rámci celej Únie. Kľúčovou novinkou je vytvorenie zoznamu tzv. bezpečných krajín pôvodu. Ak migrant prichádza zo štátu na tomto zozname, úrady budú môcť o jeho žiadosti rozhodnúť v zrýchlenom režime. Medzi bezpečné krajiny poslanci zaradili napríklad Bangladéš, Indiu, Maroko či Tunisko.

Nové pravidlá majú pomôcť ľuďom, ako je 27-ročná Jessica z Kolumbie, ktorá v Španielsku čaká na potrebné dokumenty. Cieľom je odbúrať dlhé čakanie a neistotu žiadateľov. Na druhej strane má Európa získať efektívny nástroj na vracanie nelegálnych migrantov, ktorí podmienky na udelenie azylu nesplnia.

„Myslím si, že sme momentálne prijali dosť komplexné riešenie, a som veľmi rada, že sa to konečne podarilo,“ uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EPP). Podľa Kataríny Roth Neveďalovej (Smer-SD) nové pravidlá zasiahnu aj biznis kriminálnych skupín. „Aj tým prevádzačom to vlastne znemožní prácu, aby nemali pocit, že môžu prísť do Európskej únie a vždy sa potom nakoniec niekto o nich postará,“ vysvetlila.

Zastavenie „azylovej turistiky“

Doterajší systém umožňoval migrantom prechádzať viacerými krajinami bez toho, aby ich niekto zastavil alebo spracoval ich žiadosť na vstupe do Únie. „Doteraz mohol človek pokojne prechádzať od Konga cez pol Afriky, prejsť cez Tunisko, Líbyu, plaviť sa do Európy, dôjsť až do Nemecka a o azyl požiadať tam,“ opísal situáciu Milan Mazurek (Republika/ESN).

Čítajte viac

Europoslanci schválili zmeny v azylovom konaní. Žiadosti spracujú rýchlejšie, pomôže im v tom zoznam bezpečných krajín

Práve zoznam bezpečných krajín má tomuto fenoménu zabrániť. Ak žiadateľ pochádza z krajiny, kde mu nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo, proces jeho vrátenia bude prebiehať prioritne.

Otázka bezpečnosti v Turecku či Tunisku

Nie všetci poslanci však vnímajú zoznam krajín ako bezproblémový. Kritika smeruje najmä k definícii toho, čo je skutočne bezpečný štát. Na zozname sa totiž nachádzajú aj kandidátske krajiny na vstup do EÚ, kde je situácia v oblasti ľudských práv sporná.

„Problém je trošku v definícii bezpečnej krajiny. Jednoducho ju zadefinujeme ako bezpečnú a povieme, že vracať odtiaľ migrantov je bezpečné aj pre nich samotných. Nie vždy to tak musí byť,“ upozornil Michal Wiezik (PS/Obnovme Európu). Príkladom je Turecko, kde pretrváva riziko prenasledovania politických oponentov, čo vyvoláva otázky, či je možné garantovať bezpečnosť všetkým navrátilcom.

Viac k téme

Azylová politika / Zneužívanie fondov EÚ / Stav právneho štátu a vplyv na fondy EÚ / Environmentálna politika