Brusel chystá tichú zbraň proti Číne. Nové bezpečnostné sito môže odstaviť jej firmy od projektov platených EÚ
Európska únia pripravuje ďalší krok v sprísňovaní ekonomickej bezpečnosti. Európska komisia chce už v marci predstaviť nové bezpečnostné podmienky, ktoré by mohli výrazne obmedziť prístup čínskych firiem k verejným zákazkám financovaným z rozpočtu EÚ.
Informoval o tom magazín Politico s odvolaním sa na zdroje z prostredia Komisie.
Podľa troch predstaviteľov exekutívy EÚ, ktorých magazín cituje, Brusel zvažuje úpravu rozpočtových pravidiel tak, aby umožňovali uplatňovať dodatočné bezpečnostné požiadavky na zahraničné spoločnosti uchádzajúce sa o európske tendre.
Opatrenia by sa mali dotknúť najmä čínskych podnikov a týkať sa majú súčasného aj budúceho viacročného rozpočtu Únie v hodnote 1,8 bilióna eur, ktorý odštartuje v roku 2028.
„Musí existovať prepojenie medzi našimi strategickými prioritami a tým, ako míňame naše peniaze,“ citoval jeden zo zdrojov magazín. Diskusia o konkrétnych pravidlách má prebehnúť už 18. februára na stretnutí komisárov zodpovedných za hospodársku bezpečnosť, medzi ktorými sú komisár pre rozpočet Piotr Serafin, komisár pre obchod Valdis Dombrovskis či podpredseda Komisie Maroš Šefčovič.
Za zámienkou bezpečnosti
Zásahy sa opierajú o klauzulu, ktorú Komisia vložila do rozpočtových pravidiel už v roku 2024. Tá umožňuje stanoviť „bezpečnostné požiadavky“ pri zákazkách týkajúcich sa strategických aktív. Ako uvádza Politico, pripravované usmernenia majú určiť, ktorých sektorov sa obmedzenia dotknú. Jedným z príkladov môže byť zákaz účasti čínskych firiem na výrobe meničov pre solárne panely, ktoré sú kľúčové pre rozvoj obnoviteľných zdrojov v Európe.
V Česku zatkli čínskeho špióna, pôsobil ako novinár. Pre stranícky denník robil rozhovory s Rašim, Blahom aj Bartekom
Nové pravidlá by sa mohli premietnuť najmä do prístupu k dvom veľkým finančným nástrojom, a to Európskemu fondu konkurencieschopnosti v objeme 410 miliárd eur a fondu Global Europe s rozpočtom 200 miliárd eur, z ktorého sa financuje rozvojová pomoc mimo EÚ. Opatrenia by sa vzťahovali aj na projekty podporované Európskou investičnou bankou.
Krok Komisie zapadá do širšej stratégie obmedzovania čínskeho vplyvu v Európe. Paralelne sa totiž pripravuje aj legislatíva z dielne komisára pre priemysel Stéphana Séjourného, ktorá má sprísniť pravidlá pre zahraničné investície a podporiť spoluprácu zahraničných podnikov s európskymi partnermi.
Francúzsko za, severania proti
Téma má aj výrazný politický rozmer. Francúzsko dlhodobo presadzuje zavedenie princípu „Buy European“, teda „kupujte európske“, v rámci celého rozpočtu Únie. „Spojené štáty to robia, Čína to robí (…) Nemôžeme byť posledné dieťa na dvore, ktoré pobehuje, zatiaľ čo ostatní robia niečo iné,“ uviedol na margo toho apelu francúzsky minister financií Roland Lescur.
Politico: „Buy European“ chce Macron presadiť ako nový ekonomický smer Únie. Nemecko a Taliansko varujú pred dôsledkami
Nie všetky členské štáty však s tvrdším kurzom súhlasia. Skupina severoeurópskych krajín – Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko a Švédsko – v spoločnom liste varovala, že uprednostňovanie európskych dodávateľov môže zvýšiť náklady, obmedziť prístup k špičkovým technológiám a odradiť investorov.