Zlyhá väčšinou v najnevhodnejšej chvíli. Hokejky sa lámu častejšie než kedysi, je dôvodom chémia či nesprávna hra?
Zlomená hokejka v rozhodujúcom momente zápasu dnes už nie je výnimočným javom. Kým v minulosti išlo skôr o raritu, v súčasnosti sa podobná situácia objavuje takmer v každom stretnutí.
Odpoveď na otázku, prečo sa moderné hokejky lámu častejšie než kedysi, ponúka analýza spravodajského portálu iRozhlas.cz.
Rozdiel nie je len vo váhe
Rozdiel medzi tradičnou drevenou a modernou kompozitnou hokejkou je zrejmý už na prvý pohľad. „Je to už len vo váhe. Keď to človek chytí do ruky cíti, že tá drevená hokejka je výrazne ťažšia než tá kompozitná,“ vysvetľuje jeden z predajcov hokejok.
Kým kompozitnú hokejku možno bez problémov udržať aj jednou rukou, drevená verzia je podľa neho minimálne dvojnásobne ťažšia. „Možno aj viac. Drevená je pevná a kompozitná je dutá. Na druhej strane je ľahšia a ľahšie sa s ňou manipuluje, ale praská,“ vysvetľuje, no zároveň dodáva, že kompozitná hokejka je oveľa pružnejšia.
Rozdiel medzi drevenou a kompozitnou hokejkou sa neprejavuje len v hmotnosti, ale aj v spôsobe, akým pracujú s energiou pri streľbe. „To znamená, že keď tým hráč vystrelí, tak energia sa do hokejky vkladá úplne inak než do drevenej,“ dopĺňa predajca.
Na mieru
Aj preto si profesionálni hráči dávajú vyrábať hokejky na mieru. Podľa českého reprezentačného obrancu Radka Gudasa má každý hráč špecifické požiadavky. „Každý má iný ohyb, niektorí majú úplne jedinečný. Niektorí majú vyššiu čepeľ, niektorí majú dlhšiu, niektorí majú kratšiu, niektorí strieľajú viac zápästím, niektorí viac golfovým švihom, niektorí potrebujú tvrdšiu hokejku v spodnej časti, niektorí majú radi, keď sa ohýba po celej dĺžke hokejky. Je to len osobná záležitosť,“ vymenúva Gudas.
Špecifické nastavenie hokejky sa potom premieta aj do herného štýlu. Nie je preto náhoda, že útočník Jakub Voráček bol známy skôr ako tvorca hry než zakončovateľ. „Cíti puk lepšie, samozrejme je trošku ťažšie vystreliť, pretože hokejka je natoľko mäkká, že občas ten puk letí inam, než by ste chceli. Ale nahrávky a spracovanie puku sú o to jednoduchšie,“ vysvetľuje.
Čím sú však hokejky pružnejšie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa zlomia. K tomu zvyčajne dochádza v najmenej vhodnej chvíli.
Za kvalitou sa skrýva chémia
Za niektorými zlomenými hokejkami môže byť aj skrytá výrobná chyba a ako hovorí Drahomír Čadek z Vysokej školy chemicko-technologickej, môže ísť o nedokonalosť priamo v kompozitnom materiáli. „Pri výrobe sa môže stať, že v hokejke bude bublinka. A keď sa hokejista napríklad trafí práve do miesta, kde tá bublinka je, tak to rovno môže prasknúť,“ vysvetlil.
Hokejky sa vyrábajú z jedného alebo dvoch dielov, vždy na báze zmesi uhlíkových a kevlarových vlákien, ktoré sa používajú napríklad v leteckom priemysle pre svoju pevnosť. Sú spojené živicou, čo je know-how každej spoločnosti.
Pre výsledné vlastnosti hokejky je podľa Čadka kľúčová kombinácia materiálov. „Nielenže tam môžete pracovať s vláknami, ale môžete tiež kombinovať jednotlivé živice, ktoré majú rôznu pevnosť, a môžete pridávať rôzne pomery živíc. Ak potrebujem flexibilnejšiu palicu, pridám menej kevlaru a viac živice, čím sa palica stane mäkšou a flexibilnejšou,“ doplnil Čadek.
Práve živica je ale dôvodom, prečo hokejisti musia zlomenú hokejku nechať na ľade a nemôžu s ňou hrať. Rez je totiž relatívne čistý, no ostrý, keďže živica je po zlomení veľmi tvrdá a ostrá. „Ak by tam teda zostal kúsok čepele a on by chcel s ňou pokračovať v hre, mohol by pri jej zdvihnutí niekoho porezať alebo bodnúť a spôsobiť mu zranenie,“ dodal.
Hokejka na štyri zápasy
Profesionáli hrajú s tou istou hokejkou štyri alebo päť zápasov, takže podľa Voráčka majú pocit, že hokejka sa blíži k bodu, keď by sa mohla zlomiť.
„Ak sa nezlomí napríklad po troch zápasoch, je týždeň mokrá, vyschne, potom znova navlhne, potom znova vyschne a laminát jednoducho dosiahne bod, keď už nevydrží nárazy tela a silu,“ vysvetlil. Čadek dodáva, že z hľadiska výroby je hokejka primárne navrhnutá na kontakt s pukom, nie však na sekanie alebo udieranie do mantinelov. „Ak ju teda používate nesprávne, môže sa zlomiť,“ ozrejmil.
Ako prvý, kto v 90. rokoch nahradil svoju drevenú hokejku hliníkovou, bol legendárny Wayne Gretzky. Hliník neskôr nahradili plastovými kompozitnými materiálmi, ktoré špičkoví hokejisti používajú už viac ako dvadsať rokov.
Ako však ukazuje jedna americká štúdia, z hľadiska strelených gólov nie je materiál hokejky rozhodujúci. Ako dodal Čadek, hoci by mali mať kompozitné hokejky o desať percent viac energie, z hľadiska rýchlosti strely je to rovnaké. „Je to preto, že strela nezávisí len od mechanickej energie, ktorú poskytuje hokejka, ale aj od toho, ako hráč hokejku drží,“ doplnil.
Priamo v dejisku ZOH je aj športový redaktor ta3:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"