Poľsko uniklo rozsiahlemu výpadku len tesne. Ruská hybridná vojna v Európe naberá nebezpečnejšie tempo, varujú experti
Rusko podľa bezpečnostných expertov pritvrdzuje v takzvanej hybridnej vojne proti Európe. Najnovšie kybernetické útoky na poľskú energetickú infraštruktúru naznačujú, že Moskva je ochotná riskovať oveľa viac než v minulosti a že do sabotáží sa zapájajú aj zložky, ktoré sa doteraz sústreďovali skôr na tiché špionážne operácie.
Ako informoval britský týždenník The Economist, koncom decembra zasiahla séria koordinovaných kyberútokov približne 30 energetických zariadení v Poľsku. Terčom boli najmä teplárne a systémy riadiace distribúciu elektriny z veterných a solárnych zdrojov.
Útoky prišli v citlivom období prudkého ochladenia a len zásah bezpečnostných tímov zabránil rozsiahlemu výpadku elektriny, ktorý mohol ovplyvniť až státisíce ľudí.
Podľa kyberbezpečnostnej spoločnosti Dragos sa útočníkom podarilo preniknúť do tzv. operačných technológií, teda systémov, ktoré spájajú počítačové siete s fyzickými zariadeniami. V niektorých prípadoch došlo k poškodeniu techniky tak, že ju nebolo možné opraviť. Poľsko pritom z obnoviteľných zdrojov pokrýva približne tretinu svojej spotreby energie, čo z týchto systémov robí citlivý cieľ.
Posun od prieskumu k sabotáži
Experti upozorňujú, že nejde len o ďalší incident v dlhom zozname kybernetických aktivít Ruska v Európe. Ruskí hackeri roky prenikali do európskych sietí najmä s cieľom zbierať informácie a testovať slabiny. Otvorené útoky s reálnymi fyzickými dôsledkami boli doteraz typické skôr pre Ukrajinu, kde Moskva v rokoch 2015 a 2016 ochromila časti elektrickej siete.
Situácia sa však mení. Už v roku 2023 došlo k narušeniu železničnej signalizácie na severozápade Poľska, čo spôsobilo zastavenie desiatok vlakov na trasách využívaných na prepravu pomoci pre Ukrajinu. Podobný scenár sa o rok neskôr zopakoval v Česku. Neskôr sa terče rozšírili aj na čisto civilné objekty, od malej vodnej elektrárne vo Francúzsku až po priehradu v Nórsku, kde nekontrolovaný odtok vody trval niekoľko hodín.
Nečakaný hráč
Zlomovým momentom poľského prípadu je podľa analytikov identita útočníkov. Kým skoršie sabotáže sa pripisovali najmä vojenskej rozviedke GRU a jej jednotke známej ako Sandworm, v tomto prípade sa podozrenie obracia na ruskú Federálnu bezpečnostnú službu – FSB. V kybernetickom prostredí je táto skupina známa pod prezývkou Berserk Bear.
„Toto je prvýkrát za dvanásť rokov, čo sa zjavne nasnažili len potichu preniknúť do systému a čakať,“ povedal pre týždenník analytik John Hultquist zo spravodajského kolektívu Google Threat Intelligence Group. Podľa neho ide o výrazný odklon od doterajšej praxe FSB, ktorá sa sústreďovala skôr na dlhodobé a nenápadné pôsobenie.
Práve to zvyšuje obavy západných bezpečnostných služieb. Ak mala FSB v minulosti prístup k infraštruktúre v rôznych krajinách, dnes nie je isté, kde všade si dokázala vytvoriť skryté vstupy. „Je veľmi pravdepodobné, že majú prístupy, o ktorých jednoducho nevieme,“ upozorňuje Hultquist.
Rastúce riziko aj mimo kyberpriestoru
Varovania sa netýkajú len digitálneho sveta. The Economist poukazuje aj na prípady fyzickej sabotáže. Nemecká polícia začiatkom februára zadržala dvoch mužov podozrivých z poškodzovania vojenských lodí v Hamburgu. Hoci Berlín zatiaľ oficiálne neukázal na Moskvu, bezpečnostní analytici hovoria o širšom vzorci správania.
Podľa Chelsea Cederbaumovej z analytickej spoločnosti Recorded Future vníma ruský prezident Vladimir Putin súčasnú situáciu ako príležitosť. Európa je podľa nej rozdelená a Spojené štáty sa blížia k ďalšiemu volebnému cyklu. „Jeho tolerancia rizika výrazne narástla,“ tvrdí bývalá analytička CIA.
Z pohľadu európskej bezpečnosti tak poľský prípad nepredstavuje izolovaný incident, ale ďalší signál, že hybridná vojna sa posúva do nebezpečnejšej fázy. Takej, ktorá môže mať priamy dosah na každodenný život obyvateľov členských štátov EÚ.
Poľsko prednedávnom zasiahol aj útok na železnicu, hlavným podozrivým sa opäť stalo Rusko:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"