Z ambiciózneho plánu nič nebude. LNG terminál za 40 miliónov sa v bratislavskom prístave nepostaví
Projekt LNG terminálu v bratislavskom prístave v hodnote približne 40 miliónov eur sa definitívne nebude realizovať. Neuspel v európskej grantovej schéme AFIF zameranej na alternatívne palivá v doprave. Podľa štátnej spoločnosti Verejné prístavy je dopyt po skvapalnenom plyne na Dunaji nízky a investícia by viazala zdroje do fosílnej infraštruktúry na dlhé roky. Na zastavenie projektu upozornilo Greenpeace Slovensko, ktoré zároveň kritizuje státisíce eur z verejných zdrojov minuté na jeho prípravu.
Projekt LNG terminálu v hodnote približne 40 miliónov eur sa nebude realizovať po tom, čo nezískal podporu z európskej grantovej schémy Alternative Fuels Infrastructure Facility (AFIF) zameranej na alternatívne palivá v doprave, informuje o tom portál Euractiv.
Podľa štátnej spoločnosti Verejné prístavy by investícia znamenala dlhodobé viazanie prostriedkov do fosílnej infraštruktúry, pričom dopyt po skvapalnenom plyne v riečnej doprave na Dunaji sa ukázal ako nízky. Informáciu o zastavení projektu zverejnilo Greenpeace Slovensko na základe odpovede Verejných prístavov podľa infozákona; projekt sa dostal len do prípravnej fázy a rozhodnutie o jeho výstavbe nepadlo.
Palivová stanica
LNG terminál v bratislavskom prístave bol navrhnutý ako palivové zázemie pre vnútrozemské lode na Dunaji. Slúžiť mal na priame zásobovanie plavidiel skvapalneným zemným plynom, ktoré by nahradil ťažké lodné palivá a naftu pri existujúcej flotile.
Projekt rátal so skladovacou nádržou na LNG, technológiami na jeho udržiavanie pri nízkych teplotách a výdajným zariadením na prečerpávanie paliva do lodných nádrží. Z technického hľadiska išlo o tzv. small-scale LNG bunkering, teda menšie prečerpávacie centrum, nie klasický importný terminál. Plyn sa mal do prístavu dovážať cisternami a následne distribuovať lodiam; v niektorých variantoch sa zvažovalo aj plnenie do nákladných vozidiel, čo vyvolalo environmentálne pripomienky v procese EIA.
Základná logika projektu vychádzala z predpokladu, že časť dunajskej flotily prejde na LNG pohon. Prevádzkovatelia argumentovali tým, že mnohé nákladné lode spaľujú ťažké oleje a mazut, pričom LNG by umožnilo znížiť emisie pevných častíc, oxidov síry a oxidov dusíka. Cieľom nebolo rozširovanie riečnej dopravy, ale zmena typu paliva používaného existujúcimi plavidlami.
Tu však nastal problém. Počet lodí, ktoré sú pripravené na LNG pohon, je na Dunaji nízky a prestavby sú drahé. Navyše, ako priznali Verejné prístavy, bez dostatočného počtu zákazníkov by terminál nemal stabilné využitie.
Kde projekt stroskotal
Rozhodujúcim zlomom bolo práve to, že projekt nezískal podporu z AFIF. Ako uviedol Euractiv, ide o finančný nástroj EÚ v rámci programu Connecting Europe Facility na roky 2021 až 2027, ktorý je zameraný na budovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá v doprave - podporuje najmä nabíjaciu infraštruktúru pre elektromobilitu, vodíkové stanice či ďalšie riešenia s nízkymi alebo nulovými emisiami.
AFIF je priamo previazaný s cieľmi klimatickej politiky EÚ, pri hodnotení projektov preto zohráva dôležitú úlohu ich dlhodobý prínos k znižovaniu emisií. Výsledky posledných AFIF výziev ukazujú, že financovanie išlo predovšetkým na elektrické a vodíkové projekty, nie na klasický LNG.
„Hodnotenia projektov v programoch AFIF zohľadňujú aj riziko takzvaného efektu uzamknutia, teda že nové plynové projekty by mohli zabetónovať fosílnu infraštruktúru na desiatky rokov,“ doplnil Euractiv.
Premrhané státisíce
Štátna spoločnosť Verejné prístavy vo vyjadrení pre Greenpeace Slovensko uviedla, že projekt LNG terminálu sa dostal len do fázy štúdie uskutočniteľnosti a sprievodných analytických materiálov. Po ukončení predprojektovej prípravy nebolo podľa spoločnosti prijaté rozhodnutie o jeho realizácii, projekt nemá schválený časový harmonogram a aktuálne sa nerealizuje.
Príprava bratislavského terminálu bola financovaná z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020, konkrétne z balíka určeného na rozvoj vodnej dopravy v sieti TEN-T. Celkový rozpočet dosiahol približne 575-tisíc eur, z ktorých asi polovica pochádzala z fondov Európskej únie. Prostriedky smerovali najmä na štúdiu realizovateľnosti a odborné analýzy, ktoré porovnávali možné technológie výroby, skladovania a čerpania LNG z hľadiska nákladov, vplyvov na životné prostredie aj bezpečnosti.
„Podľa našich odhadov sa len na príprave projektovej dokumentácie potrebnej k EIA takto premrhali státisíce eur z verejných zdrojov. Akokoľvek vítame, že sa projekt nebude realizovať, to, že sa vôbec investovalo do jeho prípravy, odčerpalo peniaze zo skutočných dekarbonizačných opatrení,” uviedla koordinátorka klimatickej a energetickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová po potvrdení zastavenia projektu.
Kritika zo strany Greenpeace
Greenpeace zároveň upozornilo, že v uplynulých rokoch sa na Slovensku zvažovali tri LNG projekty pre riečnu dopravu – dva v Bratislave a jeden v Komárne – pričom napokon nebol uvedený do života ani jeden z nich.
Organizácia kritizuje najmä rozsah verejných prostriedkov, ktoré sa minuli na prípravu zámeru. Podľa jej odhadov išli na projektovú dokumentáciu a podklady pre proces EIA státisíce eur, ktoré mohli byť využité na bezemisné riešenia. Projekt však podľa Euractivu kritizovali viaceré enviromentálne organizácie.
Greenpeace Slovensko dlhodobo spochybňovala jeho bezpečnostný aj klimatický prínos, pričom umiestnenie zariadenia v blízkosti mesta znamenalo zvýšené technologické riziko, potenciálne ohrozenie zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove aj zhoršenie kvality ovzdušia. Greenpeace zároveň poukazoval na klimatický vplyv metánu ako hlavnej zložky zemného plynu a upozorňoval, že pri únikoch má v dvadsaťročnom horizonte násobne vyšší otepľovací efekt než CO₂.
„Od začiatku sme hovorili, že LNG terminál v Bratislave je hlúposť — v kontexte možných výbuchov by znamenal vážne bezpečnostné riziko pre obyvateľov, rovnako aj ohrozenie pitnej vody na Žitnom ostrove a tiež zhoršenie kvality ovzdušia. Samozrejme by sa podieľal na zhoršení klimatickej krízy,“ dodala Osvaldová, podľa ktorej terminál predstavoval „mnohomiliónovú investíciu do falošného riešenia“.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"