Lenč: Preferencie voličov rastú stranám s radikálnym slovníkom. Hankovský: Kauza Epstein môže hýbať slovenskou politikou
Hosťami v relácii Téma dňa boli riaditeľ prieskumnej agentúry Ipsos Jakub Hankovský a politológ z UCM v Trnave Jozef Lenč.
Opozícia rastie, koalícia stagnuje
Podľa politológa Jozefa Lenča ide súčasne „politická karta“ opozícii, zatiaľ čo koaličné strany stagnujú alebo mierne strácajú podporu.
„Čo je v kontexte blízkej budúcnosti nepríjemná vízia, je to, že preferencie voličov rastú prednostne tým politickým stranám, ktoré majú radikálny slovník alebo agendu, ktorú by sme mohli označiť za nesystémovú. Z hľadiska budúcnosti slovenskej demokracie to rozhodne nie je dobré,“ uviedol Lenč.
Slovenská politická scéna je v posledných týždňoch poznačená viacerými kontroverznými udalosťami – od sporov medzi generálnym prokurátorom a premiérom, cez odvolávania ministrov, až po kauzy s medzinárodným rozmerom, ako je prípad Epsteinových spisov. Podľa Lenča ide „do veľkej miery o problémy, ktoré sa týkajú vládnej koalície“, ktoré sa prejavujú skôr v prospech opozície.
Aj tie problémy alebo témy, ktoré sú politicky najviac viditeľné, napríklad odvolávanie ministrov a celej vlády v Národnej rade, podľa jeho názoru vládna koalícia nerieši spôsobom, ktorý by jej priniesol aspoň mediálny prospech. Skôr sa totiž sústreďuje na postupy, ktoré jej v konečnom dôsledku môžu poškodiť.
Štatistiky prieskumnej agentúry Ipsos potvrdzujú, že súčasná vládna koalícia zatiaľ stabilizuje svoju pozíciu, no verejné kauzy jej skôr uberajú body.
„V januári veľmi dynamicky rástla strana Republika, ktorá dnes ohrozuje pomaly už vedúce duo,“ uviedol.
Vládne strany sú podľa Hankovského momentálne v „komunikačnej defenzíve“. Problémy a konflikty vnútri koalície, ako aj mediálne spory medzi jednotlivými politikmi, môžu podľa neho znižovať dôveru voličov.
Kauza Epstein
Diskusia sa dotkla aj kauzy Epsteinových spisov a Miroslava Lajčáka. Podľa Lenča ide skôr o problém jednotlivca než celej koalície, hoci politické spory v jej vnútri môžu oslabiť jej renomé.
Lenč upozornil, že niektorí členovia koalície, v tomto prípade Andrej Danko, využívajú mediálny priestor na vlastné zviditeľnenie a často útočia na koaličných partnerov.
„To môže v konečnom dôsledku poškodiť vládnu koalíciu ako takú – jej renomé, jej vnímanie zo strany verejnosti,“ dodal.
To, akým spôsobom sa Danko vyjadruje smerom k ostatným koaličným partnerom, „môže budiť vo voličoch koalície dojem, že sa správajú rovnako ako predchádzajúca koalícia, čím sa môže všeobecne znižovať dôveryhodnosť súčasnej koalície“.
Nemyslí si však, že kauza Epstein je niečo, čo by malo bytostne otriasť slovenskou politikou.
Lenč zároveň zdôraznil, že komunikačná stratégia koalície je kľúčová. Napríklad premiér sa rozhoduje neraz nekomentovať sporné témy: „Platí to čiastočne na voličov Smeru. Je to dobrá strategia z pohľadu Roberta Fica, ak by bola celý čas takýmto spôsobom realizovaná. Ale ona sa viac menej vyvíja v čase, ako sa vyvíjajú informácie.“
„Univerzálne platí, že voličstvo reflektuje to, čo daný politický líder komunikuje a ako to vysvetľuje. A Smer a Robert Fico sú schopní vo väčšine prípadov vysvetľovať kauzy tak, aby to stačilo ich voličom,“ myslí si Hankovský.
Kauza Epsteinových spisov podľa neho stále môže ovplyvniť politickú scénu, najmä nerozhodnutých voličov.
„Táto kauza, ak sa bude ďalej rozvíjať, má potenciál ešte hýbať slovenskou politikou,“ povedal.
Preferencie a očakávania voličov
Hankovský zdôraznil, že sledovanie priebežných volebných preferencií má zmysel, pretože poskytuje kvalitný vhľad do toho, „ako reflektujú voliči a verejnosť politické dianie“. Naopak, „to, čo určite zmysel nedáva, je na základe súčasných čísel akokoľvek uvažovať o tom, kto vyhrá o necelé dva roky voľby, prípadne kto sa dostane alebo nedostane do parlamentu“.
Podľa Lenča „voliči potrebujú od politikov počuť a vedieť, čo budú robiť, keď sa dostanú k moci, respektíve akým spôsobom by riešili tie problémy, ktoré sú aktuálne“.
Upozornil, že niektorí voliči očakávajú od opozície viac než len kritiku vládnych krokov, hoci niektorým voličom to stačí a v momentoch, keď sú politici aktívni, sa im preferenčne darí – ako príklad uvádza hnutie Igora Matoviča.
Ďalšou kategóriou sú strany, ktoré sa môžu vyviňovať z účasti na vládnutí, čo je typické pre stranu Republika. Aj napriek tomu, že tieto strany neprinášajú vlastnú politickú agendu, dokážu týmto spôsobom získavať podporu svojich voličov.
Opozícia má podľa Hankovského „komfort toho, že nemusí komunikovať nepopulárne témy a nepopulárne riešenia“.
Predvolebné ťahy
Diskusia o možnom preskupovaní politických síl pred voľbami stále vyvoláva otázky o budúcnosti slovenského politického spektra.
Hovorí sa napríklad hovorí o možnom prechode bývalého lídra Richarda Sulíka či Jany Bito Ciganíkovej do iných politických táborov.
Hoci by takýto krok mohol získať časť voličov viazaných na Sulíka či Bito Ciganíkovú, Hankovský neočakáva zásadné percentuálne zmeny, no podľa neho by šlo o „zaujímavý prvok v dynamike na politickej scéne“.
Diskutovalo sa aj o možnosti spojenia strán SaS a Demokratov. Hankovský upozorňuje, že dopad takéhoto spájania je ťažko predvídateľný.
„Ak by sa tieto subjekty spájali, tak pre voliča by to bola úplne nová situácia, úplne nová voľba,“ konštatoval.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"