Maďarsko vzalo ruský plyn na Súdny dvor EÚ. Výsledok môže byť pre Brusel nepríjemnejší, než oficiálne priznáva
Maďarsko sa obrátilo na Súdny dvor Európskej únie so žalobou proti nariadeniu, ktorým Európska únia rozhodla o úplnom zastavení dovozu ruského zemného plynu do konca roka 2027. Hoci ide o politicky citlivý spor, podľa viacerých právnikov nie je vopred jasné, že Budapešť nemá šancu uspieť. Ako upozorňuje nemecká stanica Deutsche Welle (DW), jadrom sporu nie je postoj k Rusku, ale právna cesta, ktorou EÚ zákaz presadila.
Rozhodnutie bolo prijaté koncom januára kvalifikovanou väčšinou členských štátov. Proti hlasovali len Maďarsko a Slovensko, no ich nesúhlas tentoraz nestačil na zablokovanie návrhu. Práve tento moment považuje Budapešť za problematický a tvrdí, že Únia obišla pravidlá, ktoré si sama stanovila v zakladajúcich zmluvách.
Maďarská vláda argumentuje, že zákaz dovozu ruského plynu má v skutočnosti povahu sankcie. Ak by to tak bolo, na jeho schválenie by bola potrebná jednomyseľnosť všetkých 27 členských štátov. Európska komisia však opatrenie prijala ako súčasť obchodnej politiky Únie, kde postačuje kvalifikovaná väčšina. Spor sa tak láme na zdanlivo technickej, no právne zásadnej otázke. Ide o sankciu, alebo o obchodné opatrenie?
Proti zaužívanej norme
Podľa právnika Viktora Szépa z Univerzity v Groningene nejde o zanedbateľný detail. Pre DW uviedol, že v doterajšej praxi EÚ boli všetky sankcie – či už voči Rusku, Iránu alebo Venezuele – prijímané jednomyseľne. „Pre mňa to vyzerá ako právne konanie, v ktorom má Maďarsko šancu vyhrať,“ konštatoval. Práve odklon od ustálenej praxe môže byť pre súd dôležitý.
Európska komisia sa bráni tým, že zákaz dovozu ruského plynu nemožno chápať ako klasickú sankciu. Na rozdiel od nich nejde o dočasné opatrenie viazané na konkrétny konflikt, ale o dlhodobé strategické rozhodnutie, ktorým chce Únia natrvalo zmeniť svoju energetickú orientáciu.
Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen už v decembri otvorene povedal, že EÚ sa k ruskému plynu neplánuje vrátiť „ani po uzavretí mieru“.
Práve tento argument môže podľa niektorých expertov posilniť pozíciu Komisie. Ak súd prijme výklad, že ide o trvalé obchodné opatrenie a nie o sankciu, maďarská žaloba by nemusela uspieť. Výsledok preto nie je jednoznačný.
Veto nebolo prípustné
Do prípadu sa navyše premieta aj politický rozmer. Maďarský premiér Viktor Orbán dlhodobo udržiava vzťahy s Moskvou a opakovane spochybňoval tvrdší postup EÚ voči Rusku. Podľa analytikov oslovených DW sa Brusel tentoraz snažil zabrániť situácii, v ktorej by jedna krajina dokázala blokovať strategické rozhodnutie v oblasti energetiky. To však ešte neznamená, že zvolený právny postup obstojí pred súdom.
Aj v prípade, že by Súdny dvor EÚ dal Maďarsku za pravdu, nemuselo by to automaticky znamenať zrušenie zákazu v praxi. Súd v minulosti viackrát rozhodol, že aj zrušené opatrenia môžu zostať dočasne v platnosti, aby sa predišlo vážnym hospodárskym otrasom. Navyše, verdikt môže prísť až po niekoľkých rokoch, keď už budú členské štáty aj energetické firmy výrazne menej závislé od ruského plynu.
K maďarskej žalobe sa plánuje pripojiť aj Slovensko. Bratislava pripravuje vlastné podanie na Súdny dvor EÚ, ktoré síce koordinuje s Budapešťou, no chce v ňom zdôrazniť svoje špecifické postavenie a poukázať najmä na možné porušenie zásad proporcionality a subsidiarity.
Zákaz dovozu ruského plynu zatiaľ zostáva v platnosti a Únia počíta s tým, že najneskôr do jesene 2027 ho budú musieť dodržiavať všetky členské štáty. Otvorené však zostáva, či sa v Luxemburgu potvrdí, že EÚ zvolila nielen politicky účinný, ale aj právne bezchybný postup – alebo či Maďarsko napokon dokáže, že hranica medzi obchodnou politikou a sankciami bola prekročená.
Pozrite si aj reportáž o konci dovozu ruského plynu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"