Sankárske zlato získal Nemec Langenhan. Slovenský veterán Ninis na záver kariéry devätnásty, no chcel viac

Tretí bol domáci Dominik Fischnaller (+0,934). Slovenský zástupca Jozef Ninis si pri svojej rekordnej šiestej účasti pod piatimi kruhmi vytvoril výsledkové maximum, skončil na 19. priečke (+4,409).

Ninis bol po prvom dni a prvých dvoch jazdách na 20. priečke. V tretej predviedol dovtedy najlepší čas 53,824 s a osemnástou najrýchlejšou jazdou si zabezpečil účasť aj v záverečnej medzi dvadsiatkou najlepších, keď zotrval na 20. pozícii. Najlepší výkon si 44-ročný veterán nechal na záver. V štvrtej jazde zapísal čas 53,693, čo bol 15. najlepší výkon v kole a celkovo poskočil o jedno miesto nahor. Zlepšil tak svoje dovtedy najlepšie umiestnenie kariéry spod piatich kruhov, ktorým bolo 20. miesto zo Soči 2014.

Hrdý Ninis

Ninis v Cortine vyrovnal rekordný zápis rýchlostného kanoistu Erika Vlčeka, keď si zapísal šiesty štart na olympiáde.

„Bolo to o inom ako včera. Dnes som cítil pohodu, najmä pred štvrtou jazdou. Na štarte som si uvedomil, že moja sánkarská púť tu končí a bol to pre mňa dojímavý zážitok. Štartoval som tentokrát medzi prvými, dráha bola čerstvo postriekaná, aj preto to vyšlo. Tretia jazda sa mi nezdala až taká dobrá, sánky mi nešli, ale celkovo hodnotím dnešok veľmi pozitívne. Som hrdý, že som mohol na šiestich olympijských hrách reprezentovať našu krajinu,“ povedal pre STVR Ninis.

Dvadsaťšesťročný Langenhan v súťaži dominoval. Vo všetkých štyroch jazdách posunul traťový rekord, v záverečnej až na 52,660. Dvojnásobný majster sveta z individuálnej súťaže tak získal prvú olympijskú medailu, rovnako tak ako o dva roky starší Müller. Fischnaller vybojoval bronz rovnako ako pred štyrmi rokmi v Pekingu.

Ninis chcel viac

Ninis si nechal najlepší výsledok na zimných olympijských hrách na poslednú šiestu účasť. O jedno miesto vylepšil maximum zo Soči 2014, no po pretekoch mal zmiešané pocity, pretože chcel viac.

Slovenský rekordér v počte účastí na olympijských hrách, v Taliansku vyrovnal zápis rýchlostného kanoistu Erika Vlčeka, veril, že by mohol skončiť o pár stupienkov vyššie. „Cítim trošku sklamanie, cieľ bol byť niekoľko miest vyššie. Žiaľ, nevyšlo to. Dnešok hodnotím úplne inak ako včera. Podarilo sa mi dať dve celkom pekné vyrovnané jazdy a je to pre mňa super pocit,“ povedal. Mrzela ho najmä sobotňajšia prvá jazda: „Konečným 19. miestom som nejakú veľkú dieru do sveta neurobil. Moje papierové dedukcie aj to, čo naznačovali tréningy, bolo okolo 15. miesta. Včerajšia prvá jazda ma stála možno drahocennú desatinku, čo je už veľmi ťažké dobehnúť do cieľa.“

Čítajte viac

Olympijský veterán Ninis je po prvej jazde devätnásty. Šiestym štartom na ZOH vyrovnal Vlčeka

Ninis začal písať svoju olympijskú púť v Turíne 2006 a odvtedy na zimných hrách nechýbal. Slovensko reprezentoval aj vo Vancouveri 2010, Soči 2014, Pjongčhangu 2018 i Pekingu 2022. „Pred štvrtou jazdou hore na štarte to nejako na mňa doľahlo. Rozlúčili sme sa tam s trénermi, poďakoval som sa im za celé štyri ťažké roky, ktoré sme spolu strávili. Došlo na mňa, že je to moja pravdepodobne posledná jazda, tak som si to chcel užiť,“ vyznal sa.

Vystúpenie v Cortine d'Ampezzo bolo pravdepodobne aj posledné v kariére. „Bolo to krásne, ale tá cesta bola veľmi veľmi náročná a ani sa mi nechce veriť, že je to už toľko rokov. Neľutujem, boli horšie aj svetlejšie momenty, tak to v tom športe je. Raz ste hore a raz zase dole. Ja som so sebou veľmi spokojný a ďakujem Bohu, že som to mohol podstúpiť. Som veľmi hrdý, že som mohol reprezentovať Slovensko,“ povedal.

Štyridsaťštyriročný veterán prežíval záverečné olympijské momenty priamo v dejisku aj so svojou manželkou Magdalénou, deťmi a priateľmi. „Bolo to veľmi dojímavé. Stretneme sa po pretekoch a veľmi sa na nich teším. Som rád, že sa podarilo podniknúť niečo také, mám obrovskú radosť. Deti na takomto veľkom podujatí ešte neboli, najmä olympiáde a myslím si, že to pre ne bude zážitok na celý život,“ dodal.