Ženy ju chceli kopírovať, muži po nej túžili. Brejchová talentom prerástla vlastnú krásu. Historik: Bola to ikona
Vo veku 86 rokov zomrela v piatok česká filmová a televízna herečka Jana Brejchová, jedna z najvýraznejších osobností českej a československej kinematografie druhej polovice 20. storočia. O jej umeleckom odkaze aj osobnom čare pre ta3 viac povedali divadelný historik a slovenský herec.
Herečka Zlatého fondu československého filmu
Podľa divadelného historika Karola Mišovica nejde len o kvantitu, ale predovšetkým o kvalitu a nadčasovosť jej hereckých výkonov.
„Zanechala za sebou desiatky a desiatky filmov a televíznych inscenácií, ktoré dnes považujeme za Zlatý fond československej kinematografie. Takže zanechala obrovský ľudský, ale aj umelecký odkaz,“ uviedol divadelný historik.
Brejchová sa pred kamerou objavovala už ako veľmi mladá. Filmy začala točiť približne od trinástich rokov a herecké vzdelanie si nikdy formálne nedoplnila. Napriek tomu sa postupne vypracovala medzi absolútnu špičku.
Zomrela „česká Bardotka“. Jana Brejchová, jedna z legiend českej kinematografie, odišla vo veku 86 rokov
Sexsymbol 60. rokov, ktorý sa nehanbil za vek
V 60. rokoch bola vnímaná ako výnimočný ženský symbol svojej doby. Otvorene sa o nej hovorilo ako o sexsymbole, čo však nikdy nebolo jediným ani určujúcim znakom jej herectva.
„Bola naozaj ikona. A tam, samozrejme, hlavnú úlohu hral jej vzhľad. Jej obrovskou výhodou a devízou bola nenútenosť a fotogenickosť,“ hodnotí Mišovic.
Brejchová bola podľa historika mimoriadne fotogenická, pôsobila prirodzene a nenútene, čo z nej robilo ideálnu filmovú hrdinku. Spočiatku dostávala skôr jednoduchšie, typovo dievčenské úlohy, no postupne dokázala, že jej možnosti sú omnoho širšie.
Charakterová herečka, ktorá prerástla vlastný imidž
Zlom v hereckej kariére Brejchovej prišiel najmä v 60. a 70. rokoch, keď sa začala presadzovať ako výrazná charakterová herečka. Podľa Mišovica sa ukázalo, že krása a pôvab nie sú hranicou jej talentu, ale naopak – jednou z jeho súčastí.
„Postupne ukazovala, že tá krása a ten pôvab nie sú strop jej charakterizačných možností. Dokázala, že je výborná charakterová herečka,“ povedal.
Mišovic ju prirovnal k herečke o generáciu staršej, k jednej z prvých českých celebrít, Anne Sedláčkovej. Podľa neho platilo pri oboch to isté: „Za tisícky žien prehovárali k tisíckam mužov.“
Ženy sa jej chceli podobať, bola módnou ikonou svojej doby, muži po nej túžili. Zároveň však podľa historika platí, že keby jej herectvo stálo len na kráse, nikdy by nedosiahla taký rozsah, kvalitu a trvalú popularitu.
„Keby to bolo jej herectvo iba o kráse, nenatočilo by sa toľko filmov a nebola by tak legendárna. Jej herectvo bolo neuveriteľne plastické,“ zdôraznil.
Článok pokračuje pod videom.
Pozrite si celý rozhovor s divadelným historikom.
Čálika očarila jej jemnosť a krása
Na Brejchovú nespomína len česká filmová a divadelná scéna, ale aj slovenskí herci, ktorí jej prácu sledovali alebo sa s ňou osobne stretli. Herec Karol Čálik pre ta3 priznal, že obdiv k Brejchovej v ňom vznikol už počas študentských rokov.
„Ja som ju v podstate obdivoval už od študentských rokov, keď som videl film Vyšší princíp,“ uviedol. Ako dodal, jej herecký prejav naňho zapôsobil natoľko, že ho sprevádzal po celý profesionálny život.
S Brejchovou sa neskôr stretol aj osobne, hoci len nepriamo, počas nakrúcania filmu Galoše šťastia režiséra Juraja Jakubiska. „Nestretávali sme sa priamo na pľaci, ale v maskérni či pri cateringu. A tak, ako som ju vnímal ako divák, tak som ju vnímal aj ako kolega. Jej prirodzená jemnosť a krása na mňa pôsobili stále,“ spomína Čálik.
Obdiv k herečke a smútok z jej odchodu. Takto na Brejchovú spomína slovenský herec Čálik
Podľa neho Brejchová zanechala stopu nielen vo filmoch, ale aj v spôsobe, akým pristupovala k práci a k hereckému remeslu. „Tí, ktorí ju poznali bližšie, poznali jej prácu, jej prístup k profesii a jej úroveň. To je to, čo ona posunula ďalej,“ dodal.
Herec zároveň priznal, že odchod takejto výraznej osobnosti vždy zasiahne. „Keď mi odíde kolega, ten prvý moment je stiahnuté hrdlo, sucho v ústach,“ povedal otvorene. Zároveň však poukázal na silu filmu a televízie, vďaka ktorým herci podľa neho nikdy úplne neodchádzajú.
„Vďaka filmu a televíznym záznamom moji zosnulí kolegovia žijú stále so mnou. Stretávam sa s nimi každý deň cez obrazovku. Takže odchod herca nie je až taký trvalý,“ uzavrel Čálik.