V Maskate pokračuje druhá fáza nepriamych rokovaní USA a Iránu. V prvej časti bol témou aj jadrový program

V ománskom Maskate v piatok popoludní pokračuje druhá fáza úvodných stretnutí medzi zástupcami USA, Iránu a Ománu v rámci nepriamych jadrových rozhovorov, píše agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie iránskej vlády.

V prvej fáze v piatok iránski vyjednávači odovzdali ománskym sprostredkovateľom svoje stanoviská a návrhy, ktoré boli neskôr odovzdané americkej strane.

Vzájomné pochopenie?

Stretnutia sa konajú v jednom z palácov na okraji Maskatu. Iránsku delegáciu vedie minister zahraničia Abbás Arakčí, Spojené štáty zastupuje vyslanec prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner a komunikáciu medzi nimi sprostredkuje ománsky minister zahraničia Badr Busajdí.

„Obe strany viac-menej pochopili, čo každá z nich chce,“ uviedla po prvých stretnutiach iránska štátna televízia.

Ománske ministerstvo zahraničia na sieti X uviedlo, že piatkové prvé stretnutia s iránskymi a americkými vyjednávačmi sa sústredili na vytvorenie vhodných podmienok na faktickú obnovu diplomatických a technických rokovaní, pričom obe strany majú záujem dosiahnuť udržateľnú stabilitu a bezpečnosť.

Nezvyčajná účasť admirála

Podľa záberov zverejnených ománskou štátnou tlačovou agentúrou sa prvej americko-ománskej schôdzky zúčastnil tiež šéf regionálneho veliteľstva americkej armády CENTCOM admirál Brad Cooper. Agentúra AP jeho účasť označila za nezvyčajnú.

Nemenovaný zdroj z iránskej diplomacie pritom agentúre Reuters oznámil, že prítomnosť zástupcu CENTCOM či iného regionálneho vojenského činiteľa môže priebeh rozhovorov ohroziť.

Písali sme

Otázky a odpovede: Zaútočia USA na Irán? Toto sú možné scenáre od presných úderov až po otvorenú vojnu

Diskusie o jadrovom programe

Hoci hlavnou témou rozhovorov má byť iránsky jadrový program, Spojené štáty dali tento týždeň najavo, že hovoriť chcú aj o iránskom programe balistických striel, násilnom potlačení januárových protirežimových protestov a iránskej podpore ozbrojených skupín v regióne.

Irán dlhodobo tvrdí, že neusiluje o získanie jadrových zbraní, avšak nechce sa vzdať obohacovania uránu, ktoré je podľa neho potrebné pre potreby jeho civilnej jadrovej energetiky.

USA s Iránom o jeho jadrovom programe rokovali už vlani pri sérii rozhovorov, ktoré sa konali tiež v Maskate. Tieto diskusie ale prerušili júnové útoky izraelskej armády proti jadrovým a ďalším cieľom v Iráne, do ktorých sa jednorazovo zapojili aj Spojené štáty.

V súčasnosti majú Spojené štáty v oblasti námornej sily na čele s lietadlovou loďou Abraham Lincoln. Iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí v nedeľu varoval, že americký útok bude znamenať regionálny ozbrojený konflikt. Proti americkému vojenskému zásahu sa stavia aj množstvo krajín v regióne, ktoré sa obávajú nestability, ktorú by takýto útok vyvolal.

Viac k téme aj v reportáži z 3. februára.