Parlament rokuje o nedôvere vláde. Opoziční poslanci sa pokúšajú odvolať aj viacerých ministrov
Národná rada (NR) SR v stredu podvečer začala rokovať o opozičných návrhoch na odvolanie viacerých ministrov a na vyslovenie nedôvery vláde. Diskusia má trvať do úplného prerokovania návrhov, teda v prípade potreby aj po 20.00 h.
Pozrite si živé vysielanie z NR SR:
Opozícia v pléne ako prvý predstavila návrh na vyslovenie nedôvery vládnemu kabinetu. Podala ho ešte v januári minulého roka. Tvrdila, že kabinet sa spreneveril svojmu sľubu plniť si svoje povinnosti v záujme občanov SR. Vládnym predstaviteľom vyčítala následky konsolidácie verejných financií či zmenu zahraničnopolitického smerovania Slovenska smerom na východ.
Navrhnutí na odvolanie
Odvolávanie sa týka aj ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Návrh na jeho odvolanie prišiel do parlamentu ešte v decembri 2024. Opozícia žiadala v návrhu jeho odchod z funkcie pre situáciu v Policajnom zbore, ktorý sa podľa nich „rozpadá“. Ministrovi vyčítali aj zrušenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), zanedbanie problému policajnej brutality či nedostatočné opatrenia voči bombovým hrozbám na školách.
Nedôveru chce opozícia vysloviť tiež ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nominantka SNS). Návrh na jej odvolanie podala vo februári minulého roka. Argumentovala, že Šimkovičovej chýba odbornosť, predošlé skúsenosti v kultúre, profesionálny kredit či potrebný prehľad o rezorte. Opozícia vlani vo februári iniciovala tiež odvolávanie šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS). Odôvodňovala to tým, že Taraba rozvracia ochranu prírody, rozkladá rezortné odborné inštitúcie a zvrátil reformy národných parkov. Vyčítala mu aj spôsob informovania a postup pri iniciatíve na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec.
Návrh na odvolanie podali opozičníci aj v prípade ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Návrh doručili v marci 2025. Namietali pri tom, že Kaliňák neuviedol v majetkovom priznaní vilu v Chorvátsku, ktorú vlastní jeho manželka. Ústavný zákon podľa nich takéto zatajovanie nepripúšťa. Vysloviť nedôveru chcú tiež ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD). Odvolávanie iniciovali vlani v auguste. Dôvodom bol podľa nich tender na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Hovorili o netransparentnosti súťaže. Mala podľa nich vopred dohodnutých víťazov.
Odvolávaniu má čeliť aj šéf rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nezávislý). Jeho odvolávanie opoziční poslanci iniciovali vlani v októbri. Kritizovali ho za slabé čerpanie eurofondov, ich zmrazenie pre mestá a obce, ale najmä za verejné obstarávanie na dodávku IT riešení pre portál slovensko.sk. Opozícia podala tiež návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi (nominant Smeru-SD). Urobila tak ešte v novembri. Za hlavný dôvod označila viaceré železničné nešťastia z uplynulého obdobia.
(Článok pokračuje pod videom.)
Zhrnuli sme, aké výhrady mala opozícia voči konkrétnym členom kabinetu Roberta Fica.
Výčitky opozície pri odvolávaní
V pléne Národnej rady SR v stredu večer pokračuje predstavovanie návrhov na odvolanie jednotlivých členov vlády. Ako prvý vystúpil poslanec František Mikloško (KDH), ktorý predniesol návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde. Postupne vystupujú ďalší opoziční poslanci. Po predstavení všetkých ôsmich návrhov sa otvorí tzv. zlúčená rozprava, teda spoločná debata o všetkých návrhoch. Rokovanie pokračuje aj po 20.00 h.
Mikloško pripomenul, že návrh na vyslovenie nedôvery vláde prišiel už v januári 2025 a parlament sa k rokovaniu odhodlal až po roku. Hovorí o cynizme. „Dať rokovanie až do noci v zmysle - porozprávajte sa medzi sebou do sýtosti - je cynicky trápne,“ myslí si. Pripomenul protesty v súvislosti s prijatou novelou trestných kódexov zo začiatku roka 2025. „Od začiatku bolo jasné, že touto novelou sa idu zahládzať stopy o korupcii minulých vlád, v ktorých bola zastúpená terajšia vládna koalícia,“ skonštatoval a dodal, že ďalšie protesty proti vláde sa konali po tom, čo koalícia zrušila deň pracovného pokoja v štátny sviatok 17. novembra.
Premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD) vyčítal jeho návštevu Číny v spoločnosti predstaviteľov totalitných diktatúr. „Politika Roberta Fica na štyri svetové strany vedie Slovensko do politickej izolácie v priestore, ktorý nám je vlastný - v EÚ,“ povedal Mikloško. Slovensko má podľa neho právo kritizovať kroky Bruselu, no ak by si chcel každý presadiť svoje videnie, znamenalo by to koniec EÚ.
Juraj Krúpa (SaS) v pléne namietal, že diskusia o odvolávaniach je spojená a o návrhoch sa nerokuje samostatne. „Vládna koalícia nás takto v podstate ochudobnila o čas,“ podotkol. Poukázal aj na to, že členovia vlády, ktorí majú odvolávaniu čeliť, neboli počas predstavovania návrhov prítomní v sále. „V minulom volebnom období tu v takomto prípade zakaždým sedeli ministri aj predseda vlády,“ pripomenul.
Július Jakab (Slovensko - Za ľudí) predpokladá, že do sály ani nikto z vlády nepríde. Opätovne kritizoval spôsob diskusie. Namietal presúvanie návrhov z jednotlivých schôdzí aj zlúčenie do jednej rozpravy. Označil to za neúctivé. Je to podľa neho v rozpore s demokratickými princípmi.
Tamara Stohlová (PS) v pléne vyčítala koalícii, že neumožnila otvoriť mimoriadne schôdze k návrhom na odvolanie viacerých ministrov a vlády. Kritizovala, že sa na rad dostali až teraz a navyše v zlúčenej rozprave. Svoje výhrady tlmočila aj k nočnému rokovaniu. Myslí si, že koalícia chcela naplánovaním diskusie v nočných hodinách docieliť, aby diskusiu počulo čo najmenej ľudí.
Fico neprišiel na výbory, poslanci napokon nerokovali
Premiér Robert Fico sa v stredu nezúčastnil na spoločnom zasadnutí parlamentného zahraničného výboru a výboru pre európske záležitosti, ktoré iniciovala opozícia. Tá chcela od premiéra informácie o jeho rokovaniach s Donald Trump a Emmanuel Macron. Hoci bolo zasadnutie uznášaniaschopné, výbory napokon nerokovali, keďže poslanci neschválili program.
Predseda zahraničného výboru Marián Kéry uviedol, že nepovažuje za štandardné volať premiéra na výbor, aby informoval o bilaterálnych rokovaniach, ktoré sú často neverejné. Opozícia to odmieta – podpredseda výboru Tomáš Valášek zdôraznil, že premiér má parlament riadne informovať, pričom „video nie je správa“.
Opozícia chcela informácie o stretnutí Fica s Trumpom v Mar-a-Lago (17. januára), o rokovaní s Macronom v Paríži (29. januára) aj o mimoriadnom samite Európskej rady z 22. januára.
Opozícia chcela zistiť informácie od premiéra, ten sa na rokovanie nedostavil:
Nástupcom Ferenčáka sa stal Kalivoda
Národná rada si zvoliala nového predsedu Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti. Stal sa ním Peter Kalivoda (Hlas-SD). Rozhodol o tom parlament v stredajšom hlasovaní. Zo 111 platných hlasov poslancov získal 76.
Predošlého šéfa výboru Jána Ferenčáka (nezaradený) poslanci odvolali z funkcie v decembri 2025. Nástupcom Ferenčáka na čele výboru mal byť pôvodne Peter Kmec (Hlas-SD), ktorý sa do parlamentu vrátil po demisii z postu podpredsedu vlády. Ferenčák po nezhodách s Hlasom-SD vystúpil z poslaneckého klubu a pôsobí ako nezaradený poslanec.
Peter Kalivoda sa stal novým šéfom eurovýboru:
Zmena hraníc obcí aj bez súhlasu samospráv
V úvode schôdze sa venovali novele zákona o obecnom zriadení, ktorú do parlamentu predložil nezaradený poslanec Ján Ferenčák. Navrhol v nej úpravy pri rozhodovaní o zmene hranice obce. Definuje podmienky, pri ktorých by mohol príslušný správny orgán rozhodnúť o zmene hranice obce aj bez súhlasu jednej z dotknutých obcí.
„Navrhuje sa, aby sa súhlas všetkých dotknutých obcí alebo častí obce nevyžadoval výlučne v prípade, ak spor zasahujúci do efektivity a predvídateľnosti výkonu územnej samosprávy trvá po dobu dlhšiu ako desať rokov a ak zároveň došlo k takej faktickej úprave pomerov, aká spočíva v urbanistickom splynutí sporného územia s územím jednej z dotknutých obcí alebo jej častí,“ priblížil predkladateľ.
Plénum ho neposunulo do druhého čítania.
Parlament začne v stredu rozpravu k odvolávaniam ministrov. Gašpar a Dubéci sa vyjadrili k situácii
Referendové petície majú podliehať prísnejším pravidlám
Do druhého čítania posunuli novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá by zaviedla povinnosť uvádzať rodné číslo pri petíciách za vyhlásenie referenda. Návrh predložili poslanci Hlas-SD s cieľom zabrániť zneužívaniu petičného práva.
Podľa predkladateľov sú dnes povinné údaje – meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu – ľahko dostupné z verejných zdrojov a môžu byť zneužité bez vedomia občana. Rodné číslo naopak nepovažujú za verejne dostupný údaj, a preto má zvýšiť dôveryhodnosť a ochranu referendových petícií.
Zároveň upozorňujú, že úspešné referendum má právnu silu ústavného zákona a jeho vyhlásenie znamená pre štát výrazné organizačné a finančné náklady, čo si podľa nich vyžaduje prísnejšie pravidlá než pri bežných petíciách.
Zelená pre asistentov, nie pre asistenčné psy v školách
Zákon, ktorý by umožnil prítomnosť psa so špeciálnym výcvikom počas vyučovania, v parlamente neprešiel. Poslanci Národnej rady SR odmietli posunúť do druhého čítania návrh novely z dielne opozičného Progresívne Slovensko.
Predkladateľky upozorňovali, že hoci školy musia umožniť osobnú asistenciu, študenti s ťažkým zdravotným postihnutím často potrebujú aj asistenčného psa, ktorý im pomáha pri každodenných činnostiach. Novela mala posilniť samostatnosť, nezávislosť a inklúziu žiakov, no podporu v pléne nezískala.
Kvórum na zmenu ústavy
Pokus sprísniť podmienky na zmenu Ústavy SR v parlamente neuspel. Poslanci odmietli návrh, podľa ktorého by na prijatie ústavnej zmeny alebo ústavného zákona bolo potrebných najmenej 100 hlasov namiesto súčasných 90.
Návrh predložil nezaradený poslanec Ján Ferenčák, ktorý tvrdil, že vyššie kvórum by posilnilo vážnosť a stabilitu ústavy a zabránilo jej častým zmenám bez širšieho spoločenského konsenzu.
Upozornil, že od roku 1992 bola ústava novelizovaná viac ako 25-krát a predložených bolo vyše 170 návrhov na jej zmenu, čo podľa neho oslabuje jej postavenie ako základného zákona štátu.
Trubanove daňové zmeny parlament odmietol
Národná rada SR v stredu neposunula do druhého čítania novelu zákona o dani z príjmov z dielne opozičného poslanca Michala Trubana (PS), ktorá navrhovala zvýšenie hranice pre jednorazový odpis drobného majetku na 2400 eur, skrátenie doby odpisovania budov zo 40 na 30 rokov, zrýchlené odpisovanie ekologických stavieb či zvýšenie superodpočtu na výskum a vývoj; cieľom návrhu bolo podľa predkladateľa posilniť stabilitu podnikateľského prostredia, podporiť investície, inovácie a zelenú transformáciu ekonomiky.
Voľba prezidenta zo zahraničia neprešla
Národná rada SR v stredu odmietla novelu zákona z dielne Progresívneho Slovenska, ktorá mala umožniť hlasovanie zo zahraničia aj v prezidentských voľbách prostredníctvom volebných miestností na zastupiteľských úradoch. Predkladateľky návrhu poukazovali na rastúci záujem Slovákov žijúcich v zahraničí o účasť na voľbách, keď v posledných parlamentných voľbách požiadalo o hlasovanie poštou takmer 73-tisíc voličov, no parlament zmenu napriek týmto argumentom nepodporil.
Zákon o mikropodnikaní parlament odmietol
Národná rada SR v stredu neposunula do druhého čítania návrh zákona o mikropodnikaní z dielne opozičného Progresívneho Slovenska, ktorý mal zaviesť jednoduchú a administratívne nenáročnú formu zárobkovej činnosti pre fyzické osoby. Návrh počítal s možnosťou príležitostného podnikania bez odvodov, so zdanením na úrovni troch percent a s ročným príjmovým limitom naviazaným na minimálnu mzdu, pričom cieľom bolo sprístupniť podnikanie mladým ľuďom, rodičom na materskej či dôchodcom, ktorých dnes odrádza vysoká administratívna a odvodová záťaž.
Zvýšená ochrana odborárov neprešla
Plénum Národnej rady SR v stredu neposunulo do druhého čítania návrh opozičnej poslankyne Simony Petrík (PS) na novelu Zákonníka práce, ktorá mala posilniť ochranu členov výkonných výborov odborov pred výpoveďou bez súhlasu zástupcov zamestnancov tým, že by sa ich pracovný pomer považoval za trvajúci až do rozhodnutia súdu. Predkladateľka návrh zdôvodňovala rastúcim tlakom a šikanou voči odborovým predákom aj dĺžkou súdnych sporov, ktoré podľa nej v praxi zvýhodňujú zamestnávateľov pri nezákonnom prepúšťaní, parlament však zmenu nepodporil.