Bezpečnosť štátu, príroda aj digitálne služby. Kabinet rozhodol o hrozbách, rezervácii aj portáli slovensko.sk
Vláda v stredu (4. 2.) na rokovaní schválila novú kyberstratégiu, pomenovala hlavné hrozby pre Slovensko a rozhodla aj o prírode či štátnych IT projektoch. Kabinet zároveň znížil ochranu časti rezervácie Katarína, škrtol peniaze na portál slovensko.sk a otvoril otázku ďalšieho fungovania NITC.
Kabinet určil aktérov kybernetických hrozieb
Vláda rozhodla. Dominantnými štátnymi aktérmi kybernetických hrozieb zostávajú Ruská federácia, Čínska ľudová republika, Kórejská ľudovodemokratická republika a Irán. Vyplýva to z Národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 – 2030, ktorú schválila vláda SR na návrh Národný bezpečnostný úrad.
Rusko sa zameriava na hybridné operácie a dezinformácie, Čína na špionáž a krádež technológií, Severná Kórea na finančné útoky a kryptomeny a Irán na energetiku a verejnú správu. Hrozby dopĺňajú aj hacktivisti a kyberzločin, najmä model „kyberkriminality ako služby“.
Vláda rovnako schválila Národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 až 2030, ktorú predložil Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Tento strategický dokument určujúci smerovanie Slovenska v oblasti kybernetickej bezpečnosti na nasledujúcich päť rokov kladie dôraz na udržanie bezpečného a dôveryhodného digitálneho štátu.
Cieľom stratégie je systematické posilňovanie odolnosti národného kybernetického priestoru, ochrana práv a bezpečnosti občanov v kybernetickom priestore, ako aj ochrana kritickej infraštruktúry štátu, prevádzkovateľov základných služieb a ďalších životne dôležitých aktív.
Päť prioritných oblastí ochrany
Národná stratégia rozdeľuje svoje ciele do piatich prioritných oblastí a to ochrana národného kybernetického priestoru, budovanie národných kapacít, bezpečné a inovatívne digitálne produkty a služby, vzdelávanie, zručnosti a povedomie a strategické partnerstvá a medzinárodná spolupráca.
Okrem stanovenia strategických cieľov dokument tiež upozorňuje na aktuálne kybernetické hrozby a trendy ich vývoja. NBÚ zdôrazňuje, že hlavnými pôvodcami kybernetických útokov proti členským štátom Európskej únie sú štátom podporované skupiny a kyberzločinecké siete, pričom cieľom týchto útokov sú často verejné inštitúcie. Ďalším významným trendom je nárast útokov hacktivistov, najmä vo forme DDoS útokov.
Riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Roman Konečný zdôraznil, že schválená stratégia predstavuje zásadný rámec pre rozvoj kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky v najbližších rokoch. Nasledujúcim krokom bude predloženie akčného plánu realizácie stratégie, ktorý bude obsahovať konkrétne časové a vecné kritériá, ako aj úlohy pre jednotlivé ústredné orgány štátnej správy podľa ich kompetencií.
Zmeny v prírodnej rezervácii Katarína
Vláda schválila nariadenie, ktorým sa zníži výmera Prírodnej rezervácie Katarína v katastri obce Dechtice z pôvodných 18 na 17,17 hektára. Súčasťou zmeny je aj úprava hraníc v severnej časti rezervácie, kde sa nachádzajú ruiny kostola a kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej – táto lokalita bude z územia prírodnej rezervácie vyňatá.
Zároveň sa ruší ochranné pásmo rezervácie. Na jeho časti s výmerou 19,57 hektára, ktorá sa prekrýva s Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, sa zníži stupeň ochrany z tretieho na druhý, a na ďalšej časti s výmerou 5,72 hektára na prvý stupeň ochrany. Podľa Ministerstvo životného prostredia SR tieto zmeny neovplyvnia stav chránených biotopov ani predmet ochrany.
Výmera prírodnej rezervácie sa podľa rezortu zníži o 0,83 hektára z dôvodu kontinuálnej obnovy národnej kultúrnej pamiatky bez ohrozenia záujmov ochrany prírody. Kláštor aj kostol sú pôvodne barokové stavby, ktoré majú kultúrno-historickú hodnotu a kde sú od roku 1997 realizované konzervačné práce, ako aj archeologický a geofyzikálny výskum.
„Ochrane ruín pred zrútením a ich odborným zakonzervovaním sa venuje Občianske združenie Katarínka. Vylúčenie tejto malej časti lokality, resp. zníženie na druhý stupeň ochrany, uľahčí odborné rekonštrukčné práce pre ďalšiu obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky,“ povedala hovorkyňa MŽP Kristína Letková.
Rezervácia Katarína chráni dva biotopy európskeho významu (lipovo-javorové sutinové lesy a teplomilné submediteránne dubové lesy) a biotop národného významu – dubovo-hrabové lesy karpatské. Predmetom ochrany sú aj vzácne druhy rastlín, napríklad modruška pošvatá, vstavač purpurový a prilbovka dlholistá. Územie je chránené od roku 1984.
Nariadenie vlády má nadobudnúť účinnosť 15. februára 2026.
Utajená informácia o slovensko.sk
Kabinet na projekty súvisiace s Ústredným portálom verejnej správy slovensko.sk odsúhlasil len približne 80 miliónov eur, nie požadovaných vyše 100 miliónov eur. Vyplýva to z vyjadrení ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáša Druckera (Hlas-SD) po stredajšom rokovaní vlády.
Stav portálu slovensko.sk však ešte bude musieť v audite posúdiť Národný bezpečnostný úrad. Projekty portálu by sa podľa Druckerových slov mali financovať z plánu obnovy. Informáciu o kritickom stave a rizikách ohrozenia funkčnosti portálu slovensko.sk z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR vláda schválila s pripomienkami.
Materiál nebol sprístupňovaný podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Minister informatizácie Samuel Migaľ (nezávislý) pred novinárov v stredu neprišiel, podľa Druckerových slov bol odcestovaný. MIRRI podľa Druckera tvrdilo, že ak by sa spustil projekt 16 životných situácií financovaných z plánu obnovy, portál slovensko.sk by skolaboval a bolo by ohrozené aj financovanie z plánu obnovy. Dodal, že na modernizáciu portálu chcelo MIRRI podľa skorších informácií vynaložiť vyše 130 miliónov eur. Suma 80 miliónov eur je nižšia než minister Migaľ požadoval.
Na obnovu ústredného portálu verejnej správy Slovensko.sk schválila vláda 80 miliónov eur. Podľa ministra informatizácie Samuela Migaľa je v katastrofálnom stave a hrozí zrútenie sa celého systému.
Projekt NITC a audit
Cieľom štátu je, aby sa verejné prostriedky vložené do inicializácie NITC reálne vrátili späť do štátneho rozpočtu. Zároveň sa hľadá model fungovania NITC, ktorý v spolupráci verejného a súkromného sektora bude vytvárať nové ekonomické hodnoty pre spoločnosť. Inovačné a technologické centrá sú štandardným nástrojom podpory výskumu, vývoja a inovácií v krajinách Európskej únie a často fungujú na princípe verejno-súkromnej spolupráce.
V prípade NITC prebieha odborné a inštitucionálne posudzovanie jeho ďalšieho fungovania, vrátane možností, ako naložiť s verejnými prostriedkami, ktoré do projektu štát vložil. Vláda SR dnes schválila návrhy ministra Tomáša Druckera, ktorý vedie Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.
Súčasťou rozhodnutia je aj Memorandum o spolupráci medzi ÚPPV, NITC a reprezentatívnymi zamestnávateľskými a sektorovými organizáciami. „Našou úlohou je nájsť riešenie, ktoré zabezpečí, aby sa inicializačné verejné prostriedky štátu reálne vrátili späť do rozpočtu. Zároveň chceme nastaviť fungovanie NITC tak, aby v spolupráci so súkromným sektorom vytváralo novú ekonomickú hodnotu pre spoločnosť. Memorandum o spolupráci vytvára priestor na odborné posúdenie ďalších možností a nepredurčuje konkrétny výsledok,“ uviedol Tomáš Drucker.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"