FOTO: Od Ria po Sarajevo. Miliardy, ktoré zarastajú trávou. Čo sa stalo s areálmi po olympiádach?
Zanedbané areály, bezpečnostné riziká, ruiny aj otázniky nad miliardovými investíciami. Od Ria de Janeiro cez Atény až po Sarajevo sa olympijské športoviská po skončení hier často menia na symbol premárnených príležitostí, korupcie či historických zlomov, s ktorými sa hostiteľské mestá vyrovnávajú dodnes.
Ešte v roku 2020 brazílsky sudca nariadil uzavretie športovísk vybudovaných pre Olympijské hry 2016 v Riu de Janeiro pre obavy o bezpečnosť. Mestské úrady podľa sudcu neposkytli dostatočné bezpečnostné záruky, aby sa v Olympijskom parku mohli konať verejné podujatia, napísala britská BBC.
Rizikové oblasti
Areál, ktorý v roku 2016 hostil súťaže v basketbale, plávaní a tenise, sa neskôr využíval na koncerty a ďalšie podujatia. Časti komplexu však boli dlhodobo zanedbané.
Vnútri aj vonku v areáli, v bývalých oficiálnych a tréningových bazénoch, sa nachádzalo množstvo stojatých vôd, čo z nich robilo vysoko rizikové oblasti pre komáre prenášajúce horúčku dengue a vírus Zika, uviedol spravodajský portál CBS News.
Kritike pre vysoké náklady a podozrenia z korupcie čelili aj samotné olympijské hry, pričom v roku 2017 - teda rok, po ich skončení - sa náklady na usporiadanie hier odhadovali približne na 15 miliárd dolárov, uviedla BBC.
Rio však nie je výnimkou. Nešťastnému osudu v dôsledku zanedbávania či korupcie čelí hneď niekoľko olympijských športovísk.
„Neboli peniaze“
Na jemnom sivom piesku, ktorý stále vyzerá dostatočne zachovalo na to, aby sa na ňom dalo súťažiť, zanechali ohne zapálené v strede ihriska niekoľko zhorených kancelárskych stoličiek a obhorené cestovné brožúry. Interiér budovy bol posprejovaný graffiti, posiaty odpadkami a zbavený všetkého, čo nebolo pevne priskrutkované. Pri vchodových dverách vyrástol strom, v zadnej časti sa potácal bezdomovec.
Aj takto opísal spravodajský portál France24 to, čo zostalo po letných olympijských hrách 2004 v Aténach zo športoviska. Miesto, ktoré sa za posledných 20 rokov využívalo len sporadicky, sa stalo symbolom dlhodobého zlyhania Grécka zúročiť odkaz olympijských hier, ktoré podľa gréckeho ministerstva financií stáli 8,5 miliardy eur.
„Nie je tajomstvom, že Grécko minulo obrovské sumy na výstavbu špičkových športovísk. No po ich dokončení už nebol rozpočet,“ povedal predseda Helénskeho olympijského výboru Spyros Capralos v roku 2024. Na inom mieste pobrežia bolo niekoľko viacmiliónových štadiónov a tréningových zariadení, ktoré celé roky chátrali, zbúraných, aby uvoľnili miesto súkromnému rezidenčnému projektu, kasínu a parku.
Niektoré športoviská však po hrách našli trvalé využitie - je z nich napríklad nákupné centrum, univerzita, strelnica polície a kancelárie gréckeho úradu civilnej ochrany. Aténske olympijské hry sa však stali terčom posmechu pre legendárne meškania, ktoré sprevádzali prípravy. Zo siedmich rokov, ktoré Medzinárodný olympijský výbor poskytol na prípravu, boli štyri do veľkej miery premárnené zmenami plánov, personálnymi rošádami a súdnymi spormi.
Ruiny a smrť
Dejiskom zimných olympijských hier sa v roku 1984 stalo Sarajevo. Ako napísala agentúra AP, v tom čase to bola príležitosť pre Juhosláviu, ktorej súčasťou bola vtedy aj Bosna, no o necelé desaťročie neskôr sa všetko zmenilo.
Bosniansko-srbské sily obliehali Sarajevo na začiatku 90. rokov počas krvavého rozpadu Juhoslávie. Približne 350-tisíc ľudí bolo uväznených na 46 mesiacov, vystavených každodennému ostreľovaniu a útokom ostreľovačov a odrezaných od vonkajšieho sveta.
Sarajevo, zasadené medzi hory, úspešne privítalo tisíce turistov a takmer 3 000 športovcov, trénerov a funkcionárov z 49 krajín. Pokojné socialistické mesto vybudovalo nové alpské a severské lyžiarske trate, skokanské mostíky, bobové a sánkarské dráhy, klzisko, desiatky bytových domov a množstvo hotelov. Prešlo tiež z vykurovania uhlím na plyn, zrekonštruovalo vodovodné a kanalizačné systémy a rozšírilo letisko a cesty.
Vojna však zanechala stopu aj na olympijských športoviskách, ktoré dodnes ležia v ruinách. Olympijské hry v Sarajeve stáli v tom čase celkovo takmer 200 miliónov dolárov a skončili s prebytkom 12 miliónov dolárov, čím sa stali prvými olympijskými hrami, ktoré skončili s prebytkom.
Všetky predchádzajúce hry totiž mali dlhy a mnohé mestá mali ťažkosti s pokrytím ich nákladov, napísal portál Sarajevo Times pri príležitosti 41. výročia hier.
Pozrite si, ako naši hokejisti 3. februára odchádzali do dejiska ZOH v Cortine a Miláne.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"