Rýchlosť sa kúpi, nie natrénuje. Sánkar Ninis: Konkurencia čerpá z výskumov ústavov a univerzít. A kde sme my?

Rodák z Čadce však ani po dvoch dekádach na svetovej scéne neskrýva, že jeho kariéra sa rodila a prebiehala v podmienkach, ktoré boli ďaleko od ideálu.

Náhodný začiatok kariéry

Začiatky sánkarskej dráhy boli pritom takmer náhodné.

„V Čadci, kde som vyrastal, neboli nejaké veľké možnosti na športovanie. Pamätám si lyžiarsky vlek a klzisko,“ spomína Ninis v rozhovore pre Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). K sánkovaniu sa dostal ako desaťročný školák, keď do školy prišli verbovať tréneri.

„Po skúšaní na tréningových táboroch z troch várok vybrali najsľubnejších a bol som medzi nimi aj ja,“ dodáva.

Písali sme

Štvrtá olympiáda a jediná disciplína, kde sa môže predviesť. Žampa má ambíciu prekvapiť

Nábor bol podľa jeho slov skôr o odvahe než o fyzických testoch. „Ukázali nám plagát, na ktorom bol mužský štart v Lotyšsku vysoký ako päťposchodový panelák a povedali, aby sme prišli,“ opisuje s úsmevom.

Zatiaľ čo mnohých odradili zranenia, jeho pohltilo dobrodružstvo. „Asi o dva týždne po nábore som vyhral majstrovstvá Slovenska mladších žiakov. A vo mne to vzbudilo túžbu dostať sa na ZOH.“

Dlhá olympijská cesta

Prvé olympijské hry zažil v Turíne 2006 a dnes má na konte už päť účastí. Radosť z nich však sprevádza aj frustrácia.

„Som trochu deprimovaný z toho, že za 20 rokov od ZOH v Turíne ako keby sme stále robili na kolene,“ priznáva otvorene.

Písali sme

Starý sľub prímeria proti dnešnej realite moci. Prečo od olympiády čakať viac než len výkony a rekordy?

Najväčším problémom bola podľa neho absencia domácej dráhy a materiálne zázemie. „Jednoducho, keď nemáš dobré, rýchle sánky, tak na nich nemôžeš jazdiť rýchlo. Môžeš byť najlepší pretekár, ale keď sánky pod tebou nejdú, môžeš sa aj pokrájať na kúsky. Konkurencia využíva poznatky z výskumných ústavov a univerzít, nový materiál. A kde sme my?“

Vývoj techniky na Slovensku podľa Ninisa naráža na financie.

„Chýbajú peniaze na materiál, ktorý je veľmi drahý,“ hovorí a dodáva, že mnohé veci si robia sami. „Veľmi dôležitá je aj geometria a, samozrejme, tréningy, či potom brúsenie nožov, ktoré si tiež robíme sami. Vyspelým sánkarským krajinám nemôžeme konkurovať.“