Ďalšia „slayáda“ na obzore? Zmena ochrany zjazdoviek vyvoláva otázniky, štát môže pripraviť o milióny eur
Pripravovaná zonácia národných parkov má znížiť stupeň ochrany zjazdoviek, ktoré dnes vo veľkej miere patria štátu. Iniciatíva My sme les upozorňuje, že zmena môže otvoriť cestu k výhodným prevodom lukratívnych pozemkov bez primeranej kompenzácie a pripraviť štát o miliónové príjmy.
Štátne zjazdovky za milióny
Štát vlastní rozsiahle pozemky pod zjazdovkami v najväčších slovenských lyžiarskych strediskách, ako sú Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Zverovka–Spálená či Jasná–Chopok. V Tatranskom národnom parku (TANAP) sa približne 60 percent zjazdoviek nachádza na štátnych parcelách s rozlohou viac než 115 hektárov, v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) ide na Chopku asi o tretinu plôch.
Podľa odhadov založených na výške nájomného môžu mať tieto pozemky hodnotu od 8,7 do 17,5 milióna eur. Štát by pritom pri ich strate prišiel nielen o majetok, ale aj o pravidelné príjmy z prenájmu. Len v TANAP-e ide ročne približne o 600-tisíc eur.
Zmena zákona a riziká prevodov
Zákon dnes neumožňuje prevádzať štátne pozemky v treťom a vyššom stupni ochrany. Správy národných parkov však v rámci pripravovanej zonácie navrhujú znížiť ochranu všetkých zjazdoviek, čím by sa zákaz prevodu prestal uplatňovať. Prevod by sa riadil len miernejšími pravidlami podľa lesného zákona a nevyžadoval by súhlas ministerstva životného prostredia.
Na riziká upozorňuje iniciatíva My sme les, ktorá pripomína aj dlhodobý záujem spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR) o pozemky pod zjazdovkami. Firma, v ktorej je akcionárom aj skupina J&T, sa v minulosti pokúšala o zámenu týchto parciel, pričom štát by z takejto transakcie nemusel získať žiadne finančné plnenie.
Podľa bývalého riaditeľa NAPANT-u Mareka Kuchtu zníženie ochrany nie je nevyhnutné. Upozorňuje, že modernizácia a rozvoj lyžiarskej infraštruktúry sú možné aj v treťom stupni ochrany, čo podľa neho dokazujú viaceré projekty z posledných rokov. Ochrancovia preto žiadajú, aby štát na svojich pozemkoch v národných parkoch ochranu neznižoval a zabránil ich možnému prevodu na iné subjekty.
Prevádzkovatelia stredísk argumentujú tým, že ide o „zreálnenie ochrany prírody“ a že nižší stupeň ochrany by zjednodušil údržbu a modernizáciu zjazdoviek. Ochrancovia prírody však namietajú, že takéto tvrdenia nie sú podložené praxou. Poukazujú na to, že modernizácie infraštruktúry vrátane nových lanoviek či zasnežovania sa v uplynulých rokoch realizovali aj v treťom stupni ochrany a bez zmeny režimu.
Kritici zároveň varujú, že nižší stupeň ochrany by mohol umožniť rozsiahlejšie zásahy do územia, vrátane používania chémie, umelého osvetlenia či terénnych úprav bez prísnejšieho posudzovania. V kombinácii s možnosťou prevodov štátnych pozemkov by to podľa nich predstavovalo zásadné riziko nielen pre prírodu, ale aj pre verejné financie.
Redakcia ta3 kontaktovala Ministerstvo životného prostredia SR a požiadala ho o stanovisko. V prípade odpovede budeme článok aktualizovať.
Pozrite si archívnu reportáž z 13. decembra 2025 o nelegálnych vnadísk v Tanape:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"