Ďalšia „slayáda“ na obzore? Zmena ochrany zjazdoviek vyvoláva otázniky, štát môže pripraviť o milióny eur
Pripravovaná zonácia národných parkov má znížiť stupeň ochrany zjazdoviek, ktoré dnes vo veľkej miere patria štátu. Iniciatíva My sme les upozorňuje, že zmena môže otvoriť cestu k výhodným prevodom lukratívnych pozemkov bez primeranej kompenzácie a pripraviť štát o miliónové príjmy.
Štátne zjazdovky za milióny
Štát vlastní rozsiahle pozemky pod zjazdovkami v najväčších slovenských lyžiarskych strediskách, ako sú Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Zverovka–Spálená či Jasná–Chopok. V Tatranskom národnom parku (TANAP) sa približne 60 percent zjazdoviek nachádza na štátnych parcelách s rozlohou viac než 115 hektárov, v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) ide na Chopku asi o tretinu plôch.
Podľa odhadov založených na výške nájomného môžu mať tieto pozemky hodnotu od 8,7 do 17,5 milióna eur. Štát by pritom pri ich strate prišiel nielen o majetok, ale aj o pravidelné príjmy z prenájmu. Len v TANAP-e ide ročne približne o 600-tisíc eur.
Zmena zákona a riziká prevodov
Zákon dnes neumožňuje prevádzať štátne pozemky v treťom a vyššom stupni ochrany. Správy národných parkov však v rámci pripravovanej zonácie navrhujú znížiť ochranu všetkých zjazdoviek, čím by sa zákaz prevodu prestal uplatňovať. Prevod by sa riadil len miernejšími pravidlami podľa lesného zákona a nevyžadoval by súhlas ministerstva životného prostredia.
Na riziká upozorňuje iniciatíva My sme les, ktorá pripomína aj dlhodobý záujem spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR) o pozemky pod zjazdovkami. Firma, v ktorej je akcionárom aj skupina J&T, sa v minulosti pokúšala o zámenu týchto parciel, pričom štát by z takejto transakcie nemusel získať žiadne finančné plnenie.
Podľa bývalého riaditeľa NAPANT-u Mareka Kuchtu zníženie ochrany nie je nevyhnutné. Upozorňuje, že modernizácia a rozvoj lyžiarskej infraštruktúry sú možné aj v treťom stupni ochrany, čo podľa neho dokazujú viaceré projekty z posledných rokov. Ochrancovia preto žiadajú, aby štát na svojich pozemkoch v národných parkoch ochranu neznižoval a zabránil ich možnému prevodu na iné subjekty.
Prevádzkovatelia stredísk argumentujú tým, že ide o „zreálnenie ochrany prírody“ a že nižší stupeň ochrany by zjednodušil údržbu a modernizáciu zjazdoviek. Ochrancovia prírody však namietajú, že takéto tvrdenia nie sú podložené praxou. Poukazujú na to, že modernizácie infraštruktúry vrátane nových lanoviek či zasnežovania sa v uplynulých rokoch realizovali aj v treťom stupni ochrany a bez zmeny režimu.
Kritici zároveň varujú, že nižší stupeň ochrany by mohol umožniť rozsiahlejšie zásahy do územia, vrátane používania chémie, umelého osvetlenia či terénnych úprav bez prísnejšieho posudzovania. V kombinácii s možnosťou prevodov štátnych pozemkov by to podľa nich predstavovalo zásadné riziko nielen pre prírodu, ale aj pre verejné financie.
Rattaj: Mimovládka zavádza a straší verejnosť
Podnikateľ Igor Rattaj kritizuje mimovládnu organizáciu My sme les za spôsob, akým komunikuje tému zonácie národných parkov. Na svojej sociálnej sieti uviedol, že ide o politickú kampaň postavenú na zastrašovaní verejnosti.
„My sme les sa púšťa do politiky a straší ľudí tvrdeniami, že TMR chce ukradnúť Tatry. To je veľmi zavádzajúce,“ uviedol Rattaj.
Zonácia podľa neho nemení pravidlá nakladania so štátnymi pozemkami ani neotvára cestu k ich predaju. Podľa podnikateľa štát môže pozemky predávať už dnes a rovnaké podmienky by platili aj po zonácii, keďže by bol naďalej potrebný súhlas ministerstva životného prostredia. Rattaj zároveň zdôraznil, že zonácia rieši najmä úroveň ochrany územia a umožňuje aj existenciu cestovného ruchu.
Odmietol tiež špekulácie o zámenách pozemkov a označil úvahy o kúpe pozemkov pod zjazdovkami za ekonomický nezmysel. „Kúpa pozemkov za 17 miliónov eur je absolútne nenávratná,“ dodal.
My sme les odmieta tvrdenia Igora Rattaja o zonácii
Mimovládna organizácia My sme les reagovala a zároveň odmietla tvrdenia podnikateľa Igora Rattaja o dôsledkoch zonácie národných parkov. Podľa organizácie nie je pravda, že by bolo možné predávať štátne pozemky pod zjazdovkami v treťom stupni ochrany ani so súhlasom ministerstva životného prostredia.
„Žiaden takýto predaj pozemkov pod zjazdovkami v 3. stupni ochrany nie je možný,“ uviedla iniciatíva v reakcii na Rattajove vyjadrenia. Podľa nej sa možnosť predaja či zámeny pozemkov otvára práve presunom území do druhého stupňa ochrany, o ktorý sa podľa My sme les spoločnosť TMR zasádza.
Organizácia zároveň upozorňuje, že veľká časť zjazdoviek stojí na štátnych pozemkoch a súkromný investor by sa mal riadiť pravidlami určenými štátom. Tvrdí tiež, že zníženie stupňa ochrany by umožnilo používanie chémie, osvetlenie zjazdoviek či terénne úpravy bez individuálneho schvaľovania v národnom parku.
„Verejnosť by mala vedieť, že takáto zmena sa v rámci zonácie chystá a pán Rattaj sa za ňu intenzívne zasadzuje,“ dodala iniciatíva.
Redakcia ta3 kontaktovala Ministerstvo životného prostredia SR a požiadala ho o stanovisko. V prípade odpovede budeme článok aktualizovať.
Pozrite si archívnu reportáž z 13. decembra 2025 o nelegálnych vnadísk v Tanape:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"