„Nevolali sme ich sem znásilňovať.“ Ďalší európsky štát riskuje ostrý spor s Bruselom a mení pravidlá deportácií
Dánska vláda v piatok (30. 1.) oznámila radikálne sprísnenie legislatívy v oblasti migrácie. Nové pravidlá majú umožniť vyhostenie väčšieho počtu cudzincov vrátane tých, ktorí sa dopustili závažnej trestnej činnosti. Kodaň sa týmto krokom vystavuje riziku právneho sporu s Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, ktorý podobné deportácie v minulosti opakovane blokoval.
Informovala o tom agentúra Reuters.
Podľa premiérky Mette Frederiksenovej nebude jej stredopravá koaličná vláda čakať na to, kým súd v Štrasburgu prehodnotí svoj výklad Európskeho dohovoru o ľudských právach. „Niektorí odborníci si môžu myslieť, že tým porušujeme dohovor. My to vidíme opačne,“ vyhlásila premiérka na tlačovej konferencii s tým, že ochrana vlastných občanov má prednosť pred ochranou páchateľov trestných činov.
Vyhostenie po roku vo väzení a elektronické náramky
Navrhované reformy, ktoré by mali v prípade schválenia vstúpiť do platnosti 1. mája 2026, prinášajú prísnejšie podmienky pre cudzincov odsúdených na jeden rok a viac za závažné zločiny, ako sú znásilnenie alebo ťažké ublíženie na zdraví. Podľa ministra pre imigráciu Rasmusa Stoklunda bolo v Dánsku za posledných päť rokov odsúdených 315 zločincov z krajín mimo EÚ, ktorí napriek ročnému trestu neboli vyhostení.
Súčasťou balíka opatrení sú aj ďalšie zmeny:
- Elektronické náramky: Osoby bez povolenia na pobyt, ktoré porušia ohlasovaciu povinnosť, budú musieť nosiť sledovacie zariadenie.
- Návrat do Sýrie: Dánsko plánuje znovu otvoriť svoje veľvyslanectvo v Sýrii a vymenovať špeciálneho vyslanca pre deportácie.
- Centrá mimo EÚ: Kodaň chce preskúmať možnosť zriadenia prvého prijímacieho centra EÚ mimo územia bloku.
Dánska premiérka Frederiksenová otvorene kritizuje doterajšiu prax medzinárodných súdov. „Keď sa navrhovali medzinárodné pravidlá, nemyslím si, že by si niekto predstavoval, že ľudia utečú z Blízkeho východu, prídu do najlepšej krajiny na svete a začnú znásilňovať dievčatá a ženy,“ uviedla.
Európsky trend sprísňovania hraníc
Dánsko nie je jedinou krajinou, ktorá volá po zmene interpretácie ľudských práv v kontexte migrácie. Skupina deviatich štátov vrátane Talianska, Rakúska či Českej republiky už skôr žiadala Európsku úniu o zjednodušenie deportácií zahraničných zločincov. Mnohé vlády vyjadrujú frustráciu z toho, že Európsky súd pre ľudské práva blokuje vyhostenia často s odvolaním sa na rodinné väzby páchateľov.
Prísne kroky ohlásili aj ďalšie štáty:
- Švédsko: Výrazne zvyšuje príspevky za dobrovoľný návrat domov – z 10-tisíc na 350-tisíc švédskych korún (približne 34-tisíc eur).
- Taliansko: Predĺžilo zadržiavanie nelegálnych migrantov na 18 mesiacov a zaviedlo zrýchlené azylové konania pre ľudí z bezpečných krajín.
- Nemecko: Rozšírilo zoznam bezpečných krajín, aby uľahčilo zamietanie žiadostí a zrýchlilo deportácie odmietnutých žiadateľov.
Dánsko, ktoré má približne šesť miliónov obyvateľov, udelilo za prvých 11 mesiacov roka 2025 azyl len 839 osobám. Väčšina žiadateľov v posledných rokoch pochádza zo Sýrie, Afganistanu, Eritrey a Somálska.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"