Symbol úspechu vo výpredaji. Ako sankcie a vojna zrazili „hlavnú bránu Ruska do sveta“ na polovicu ceny
Nový terminál, prázdne haly a prudký prepad cestujúcich. Príbeh Domodedova odhaľuje skutočnú cenu izolácie Ruska.
Ešte pred niekoľkými rokmi bolo moskovské letisko Domodedovo symbolom úspechu postsovietskeho Ruska. Po privatizácii v 90. rokoch sa z neho stal druhý najväčší letiskový uzol v krajine a hlavná brána Ruska do sveta. Medzinárodné aerolínie ako British Airways či Lufthansa si ho vybrali pred štátnymi konkurentmi.
Dnes je Domodedovo predané – za zlomok svojej niekdajšej hodnoty, píše The New York Times.
Skončilo v rukách Kremľa za polovičnú cenu
Ruská vláda, ktorá letisko znárodnila minulý rok, ho minulý týždeň ponúkla na predaj s vyvolávacou cenou 1,7 miliardy dolárov. O ponuku však nikto neprejavil záujem.
Následná aukcia umožnila znížiť cenu až o polovicu. Približne za túto sumu, okolo 880 miliónov dolárov, Domodedovo napokon získalo konkurenčné moskovské letisko Šeremetievo, ktoré je prepojené s Kremľom.
Predaj Domodedova ilustruje mieru medzinárodnej izolácie Ruska a oslabenia jeho ekonomiky po invázii na Ukrajinu. Zároveň ide o najvýraznejší príklad rozsiahlej vojnovnej kampane znárodňovania a následného predaja súkromných podnikov, ktorá v posledných rokoch vyvoláva obavy v ruskej podnikateľskej komunite.
Pandémia, sankcie a prázdne haly
Úpadok letiska sa začal počas pandémie covidu-19. Keď sa globálna letecká doprava začala zotavovať, ruské aerolínie narazili na nové bariéry – medzinárodné sankcie v reakcii na vojnu na Ukrajine prakticky uzavreli ruský vzdušný priestor pre Európu.
Nový terminál, otvorený v roku 2023 po rokoch meškania, dnes zíva prázdnotou. Spojenia do stoviek európskych miest, ako aj do Japonska, Austrálie a ďalších krajín boli zrušené. Hoci sa rozloha letiska zdvojnásobila, počet cestujúcich klesol na polovicu oproti obdobiu pred pandémiou – na približne 14 miliónov ročne.
Podľa analytika Andreja Kramarenka z moskovskej Vysokej školy ekonomickej bol druhý terminál nevyhnutný pre predcovidovú prevádzku. Keď sa ho však podarilo dokončiť, dopyt po ňom už prakticky neexistoval.
Domodedovo ako súčasť Putinovej majetkovej ofenzívy
Domodedovo navyše nieslo približne miliardu dolárov dlhu, čo z neho urobilo ľahký cieľ znárodnenia. Ruský súd rozhodol o jeho zabavení pôvodnému majiteľovi, miliardárovi Dmitrijovi Kamenshčikovi, s odôvodnením, že ide o strategický podnik, ktorý nesmie skončiť v zahraničných rukách.
Letisko sa tak stalo najhodnotnejším aktívom v rámci znárodňovacej vlny, ktorú prezident Vladimir Putin odobril na začiatku vojny v roku 2022. Proces sa pôvodne týkal najmä firiem vlastnených Západom, neskôr sa však rozšíril aj na ruské spoločnosti – od podnikov napojených na vojensko-priemyselný komplex až po výrobcu cestovín.
Podľa odhadov štát od roku 2022 znárodnil aktíva v hodnote najmenej 79 miliárd dolárov.
Oficiálne Moskva tvrdí, že ide o kroky motivované národnou bezpečnosťou. Podľa analytikov sú však zásahy často náhodné. Alexander Kolyandr z Centra pre európsku politickú analýzu hovorí, že cieľom nikdy nebolo naplniť štátnu pokladnicu, ale presunúť majetok k ľuďom blízkym Kremľu.
Ruské aktíva po znárodnení strácajú hodnotu aj dôveru
Domodedovo nie je jediným znárodneným podnikom, ktorý sa nepodarilo predať za predvojnovú cenu. V decembri musel štát zrušiť aj plánovaný predaj spoločnosti Raven Russia, najväčšieho vlastníka skladových priestorov v krajine, ponúkanej za 1,2 miliardy dolárov.
Podľa Andeja Jakovleva z Harvardovej univerzity to ukazuje, že aj kedysi výnosné ruské aktíva si dnes vyžadujú výraznú zľavu. Zároveň upozorňuje, že mnohí pôvodní vlastníci sa budú snažiť znárodnenia napadnúť na súdoch, čo predstavuje dodatočné riziko pre potenciálnych investorov.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"