Ako Donald Trump uštedril Moskve tvrdší úder než akákoľvek ukrajinská raketa?

Ruský ropný koncern Lukoil sa dohodol na predaji svojich zahraničných aktív americkej investičnej spoločnosti. Transakcia, ktorej hodnota sa podľa odhadov pohybuje okolo 22 miliárd dolárov, prichádza v čase, keď firma čelí blokujúcim sankciám Spojených štátov.

Ako píše americký spravodajský týždenník Newsweek, podľa dostupných informácií ide o jeden z doteraz najvýraznejších dôkazov, že sankčná politika administratívy prezidenta Donalda Trumpa má citeľný dosah na ruský energetický sektor a nepriamo aj na financovanie Kremľa.

Sankcie odhalili zraniteľnosť ruského ropného obra

Lukoil je najväčšou neštátnou firmou v Rusku z hľadiska tržieb a dlhodobo sa odlišoval od iných ruských energetických gigantov rozsiahlym pôsobením v zahraničí. Na rozdiel od štátom kontrolovaných spoločností, ako je Rosnefť, investoval do rafinérií v Európe, ťažobných projektov na Blízkom východe a prevádzkoval sieť čerpacích staníc na viacerých kontinentoch.

Čítajte viac

Administratíva Donalda Trumpa zmiernila sankcie voči Lukoilu. Čerpacie stanice mimo Ruska môžu ďalej fungovať

V Spojených štátoch vlastní približne 200 čerpacích staníc v štátoch New Jersey, New York a Pensylvánia. Práve tento globálny dosah dlhé roky poskytoval Moskve ekonomický aj politický vplyv v zahraničí a zároveň čiastočnú ochranu pred domácimi otrasmi.

Situácia sa začala meniť po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022, keď Spojené štáty a ich západní spojenci postupne zavádzali sankcie voči Moskve. V októbri 2025 americká administratíva uvalila cielené sankcie priamo na Lukoil a Rosnefť.

Išlo o prvý významný sankčný krok súvisiaci s Ruskom počas druhého funkčného obdobia prezidenta Trumpa. Sankcie zablokovali všetok majetok a finančné záujmy Lukoilu na území USA alebo pod kontrolou amerických subjektov, čím sa fakticky zmrazili a znemožnili ich prevod.

Čítajte viac

Spojené štáty predĺžili výnimku zo sankcií pre Lukoil. Do 13. decembra musí predať zahraničné aktíva

Opatrenia sa vzťahovali nielen na materskú spoločnosť, ale aj na jej dcérske a pridružené firmy. Spojené kráľovstvo následne prijalo vlastné reštrikcie, vrátane opatrení proti tzv. tieňovej flotile tankerov obviňovaných z obchádzania limitov na vývoz ruskej ropy.

Washington pritvrdil, Moskva hovorí o „akte vojny“

Americký minister financií Scott Bessent v tejto súvislosti označil Lukoil za súčasť „vojnového stroja Kremľa“ a vyzval na okamžité zastavenie bojov.

Prezident Trump sankcie obhajoval tým, že „nastal správny čas“ a že Spojené štáty s ich zavedením už dlhšie čakali. Ministerstvo financií v oficiálnom stanovisku uviedlo, že cieľom opatrení je zvýšiť tlak na ruský energetický sektor a obmedziť schopnosť Kremľa financovať vojnu a podporovať oslabenú ekonomiku.

Ostrú reakciu vyvolali sankcie v Moskve, kde ich spojenec prezidenta Vladimira Putina – Dmitrij Medvedev – označil za „akt vojny proti Rusku“.

(Článok pokračuje pod videom.)

Reportáž z novembra 2025, kedy Slovnaft dostal výnimku z nákupu ruskej ropy.

Výpadok miliárd prehlbuje tlak na ruský rozpočet

Predaj zahraničných aktív Lukoilu predstavuje pre Rusko výrazný zásah do verejných financií v čase, keď si to krajina môže dovoliť najmenej.

Na rozdiel od štátnych energetických spoločností prinášali zahraničné operácie Lukoilu stabilné zisky, ktoré sa do Ruska vracali vo forme dividend a daní. Ich strata výrazne znižuje objem príjmov, ku ktorým má Moskva prístup mimo vlastného územia.

Podľa agentúry Reuters sa očakáva, že príjmy ruského federálneho rozpočtu z daní z ropy a plynu klesnú tento mesiac medziročne o 46 percent, na približne 420 miliárd rubľov (približne 4,7 miliardy eur, pozn. red.), čo by bol najnižší výsledok od augusta 2020 počas vrcholu pandémie COVID-19.

(Článok pokračuje pod anketou.)

Príjmy z ropy a plynu pritom v posledných rokoch tvorili zhruba tretinu celkových rozpočtových príjmov Ruska, pričom ich význam sa ešte zvýšil v dôsledku rastúcich výdavkov na vojnu. Celkové príjmy z predaja ropy a plynu sa majú tento rok podľa prognóz pohybovať na úrovni 8,957 bilióna rubľov, zatiaľ čo celkové rozpočtové príjmy sú odhadované na 40,283 bilióna rubľov.

Kým počas vojny Rusko výpadky príjmov kompenzuje vysokými výdavkami na obranu, zvyšovaním daní a rozsiahlym zadlžovaním, po jej skončení bude čeliť nákladnej obnove a tlaku na zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva. Sankcie tak podľa analytikov nezužujú len manévrovací priestor počas konfliktu, ale aj dlhodobé fiškálne možnosti krajiny po jeho ukončení.