Priemysel v kríze. Vysoké ceny elektriny ohrozujú výrobu na Slovensku a odrádzajú nových investorov

Energetická politika a vysoké ceny elektriny priamo ohrozujú konkurencieschopnosť slovenského ťažkého priemyslu. Na konferencii ta3 sa na tom zhodli poprední predstavitelia kľúčových podnikov. Závislosť od drahých energií a nedostatočná štátna podpora sa podľa nich stali hlavnou brzdou nielen pre rozvoj, ale aj pre samotné udržanie výroby v krajine.

Ťažký priemysel patrí k energeticky najnáročnejším odvetviam, čo potvrdzuje aj osud hliníkarne Slovalco. Ikonický závod v Žiari nad Hronom musel pre vysoké účty za elektrinu zastaviť výrobu a prepustiť stovky zamestnancov. Po podpise memoranda so štátom je však oživenie pecí o čosi reálnejšie.

„My sme na to pripravení, máme obslužné aj energetické zariadenia. Tie sú v podstate zapnuté, akurát pece sú vypnuté. Keď to zjednoduším, tie pece sa dajú obnoviť,“ uviedol generálny riaditeľ Slovalco a.s. Tibor Veselý.

Podniky upozorňujú na paradox: hoci Slovensko vyrába dostatok bezuhlíkovej elektriny, firmy za ňu platia viac ako ich európski konkurenti. „Pritom na Slovensku vyrábame najčistejšiu elektriku. Nemáme CO2, máme bezuhlíkovú elektriku a platíme takmer najvyššie ceny v celej Európe,“ upozornil Veselý.

Podobne vníma situáciu aj generálny riaditeľ spoločnosti OFZ Branislav Klocok: „V prípade, že musíme platiť raz toľko ako Francúzi, tak sme absolútne bez šance konkurovať na našich trhoch.“

Ohrozená ekonomika aj rozvoj umelej inteligencie

Úpadok priemyselných gigantov môže mať reťazový efekt na celý štátny rozpočet. Vladimír Soták, generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová, varuje, že bez priemyslu nebude rásť ani ekonomika. „Ak nenaštartujeme priemysel, nenaštartujeme ekonomiku. Ak nenaštartujeme ekonomiku, bude menší prílev peňazí do rozpočtu,“ zdôraznil.

Čítajte viac

Saková obhajuje jadrovú dohodu s USA bez súťaže na reaktor. Tvrdí, že stavebná časť pôjde cez výberové konanie

Vysoké náklady na energie môžu navyše zastaviť aj technologický pokrok vrátane projektov v oblasti umelej inteligencie (AI). Podľa Sotáka je AI mimoriadne náročná na spotrebu: „Toto potrebuje veľmi veľa elektrickej energie. Nebudeme jej mať dostatok na to, aby sme tu rozvíjali tieto technológie.“

Dekarbonizácia ako ďalšia záťaž

Okrem cien elektriny vyvíja na firmy tlak aj proces dekarbonizácie. Poplatky za emisie oxidu uhličitého sa čoskoro môžu prejaviť aj v peňaženkách bežných občanov. Podľa konateľa spoločnosti ORLEN Unipetrol Slovakia Tibora Kotoru bol nástup zmien príliš agresívny.

„Ten nástup dekarbonizácie bol príliš prudký a nie všetky odvetvia priemyslu sa s tým dokážu v takom rýchlom slede, ako je to naplánované, vyrovnať,“ vysvetlil Kotora. Pre jeho spoločnosť zostáva kľúčovou otázkou budúca cena obnoviteľnej energie.

Odborníci navrhujú viaceré riešenia vrátane zavedenia špeciálnej dane na elektrinu predanú do zahraničia. Podľa Branislava Klocoka je však nevyhnutná systémová zmena: „Finálnym riešením je opraviť to, čo nefunguje, a to je trh s elektrickou energiou v Európe.“