Čo spôsobuje migrénu? Spúšťa sa omnoho skôr, než začne bolieť hlava, veda ju začína pomaly chápať

Migréna nie je len silná bolesť hlavy, ale komplexné neurologické ochorenie, ktoré postihuje viac než 1,2 miliardy ľudí na celom svete. Globálne ide o druhú najčastejšiu príčinu zdravotného postihnutia, no napriek jej rozšíreniu zostáva z veľkej časti nepochopená.

Odborníci sa zhodujú, že ide o chronický stav zasahujúci celý organizmus, nie o izolovaný problém hlavy, píše BBC.

Čo spúšťa migrénu?

Vedci dnes pripúšťajú, že stále neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, čo migrénu spôsobuje. Výskum sa sústreďuje na kombináciu genetických faktorov, zmien v mozgu, úlohu krvných ciev, imunitného systému aj chemických látok, ktoré sa počas záchvatu uvoľňujú v nervovej sústave. Práve táto mnohovrstevnosť robí migrénu jedným z najťažšie skúmateľných neurologických ochorení.

Písali sme

„Zubárka“ lepila chrup sekundovým lepidlom, ošetrovala aj deti. Pacientom spôsobila infekcie a bolesti

Historicky bola migréna dlhé desaťročia bagatelizovaná a spájaná najmä so ženami, čo viedlo k jej stigmatizácii a chronickému podfinancovaniu výskumu.

Hoci približne tri štvrtiny pacientov tvoria ženy, odborníci upozorňujú, že ide o vážne ochorenie s výraznými spoločenskými a ekonomickými dôsledkami. Najčastejšie postihuje ľudí v produktívnom veku, čo zvyšuje počet vymeškaných pracovných dní, stratu zamestnania či predčasné odchody do dôchodku.

„Spúšťač“ ako skorý príznak záchvatu

Jednou z hlavných výziev výskumu je mimoriadna rozmanitosť symptómov. Okrem intenzívnej bolesti hlavy môžu pacienti pociťovať nevoľnosť, zvracanie, závraty, bolesti brucha, precitlivenosť na svetlo a zvuk, extrémnu únavu, zmeny chuti do jedla či nadmerné zívanie.

Približne štvrtina pacientov má takzvanú auru – zrakové poruchy v podobe zábleskov, rozmazania alebo cikcakovitých línií. Mnohé z týchto prejavov sa objavujú ešte pred samotnou bolesťou hlavy.

Podobne pestré sú aj faktory, ktoré pacienti označujú za spúšťače migrény. Patrí medzi ne nedostatok spánku, hladovanie, stres, ale aj určité potraviny či alkohol. Nové výskumy však naznačujú, že mnohé z týchto „spúšťačov“ môžu byť v skutočnosti skorými príznakmi prebiehajúceho záchvatu.

Napríklad zvýšená chuť na čokoládu alebo citlivosť na pachy sa môže objaviť ešte predtým, než si pacient uvedomí, že migréna už začala.

(Článok pokračuje pod anketou.)

Genetika a rozšírené cievy

Silnú úlohu zohráva genetika. Štúdie na dvojčatách ukazujú, že dedičné faktory sa podieľajú na vzniku migrény u 30 až 60 percent pacientov.

Vedci identifikovali desiatky genetických variácií spojených s týmto ochorením, pričom niektoré z nich súvisia aj s depresiou, cukrovkou či rozdielmi v štruktúre mozgu. Zatiaľ sa však nepodarilo nájsť konkrétne gény, ktoré by bolo možné priamo využiť pri vývoji liekov.

Dlhé roky sa migréna spájala najmä s rozširovaním krvných ciev v mozgu. Hoci sa ukázalo, že cievy sa počas záchvatu skutočne menia a lieky ich dokážu ovplyvniť, samotné rozšírenie ciev zrejme nie je hlavnou príčinou. Skôr ide o súčasť širšieho procesu, ktorý zahŕňa nervové signály a uvoľňovanie látok vyvolávajúcich bolesť.

(Článok pokračuje pod videom.)

Medicína pokročila míľovými krokmi. Ako pristupujú lekári k liečbe chronickej bolesti?

Depresia v podobe vlny

Jedna z najvplyvnejších teórií hovorí o takzvanej kortikálnej šíriacej sa depresii – pomalej vlne abnormálnej elektrickej aktivity, ktorá sa šíri mozgovou kôrou. Táto vlna potláča činnosť neurónov, spúšťa zápalové procesy a aktivuje nervy prenášajúce bolesť. Vedcom sa ju nedávno podarilo zachytiť v reálnom čase u pacientky monitorovanej pred neurochirurgickým zákrokom. Vlna sa šírila z oblasti zodpovednej za zrak, čo môže vysvetľovať vznik aury a citlivosť na svetlo.

Pozornosť výskumníkov sa čoraz viac sústreďuje aj na mozgové obaly – meningy. Tie sú bohato zásobené imunitnými bunkami a nervovými zakončeniami. Ak sa tieto bunky nadmerne aktivujú, môžu uvoľňovať látky, ktoré vyvolávajú zápal a bolesť. Táto teória by mohla vysvetliť súvislosť migrény s alergiami, hormonálnymi výkyvmi či citlivosťou na teplo a chlad.