Fialová nie je „skutočná“. Mozog si ju len domýšľa, keď spracúva kombináciu iných farieb

Americký portál Popular Mechanics, zameraný na vedu a technológie, píše, že farba, ktorú bežne vnímame ako fialovú, neexistuje ako samostatná vlnová dĺžka svetla v elektromagnetickom spektre.

Jednoducho povedané, nejde o „skutočnú“ farbu svetla, ale o výsledok toho, ako náš mozog spracúva kombináciu iných farieb.

Chýba jej vlastná vlnová dĺžka

Farby ako červená, oranžová, žltá, zelená, modrá či violet (ide o anglický názov spektrálnej farby, hoci slovenský jazyk prekladá slovo „violet“ a „purple“ rovnako - fialová, pozn. red.) zodpovedajú konkrétnym vlnovým dĺžkam svetla, ktoré dokáže ľudské oko zachytiť. Fialová („purple“ doslovný preklad, pozn. red.) ako ju poznáme z bežného vnímania, však vlastnú vlnovú dĺžku nemá a vzniká ako výsledok spracovania kombinácie viacerých farieb v mozgu, nie ako priamy fyzikálny jav.

Písali sme

Mars mal jazerá aj rieky, nezmizli tak dávno, domnievajú sa vedci. Dôkazy sa skrývali v ikonickej červenej farbe

V praxi to znamená, že keď svetlo obsahuje kombináciu dlhšieho červeného a kratšieho modrého svetla, naše oči a mozog si s touto kombináciou nevedia hneď poradiť.

Namiesto toho ju interpretujú ako nový vizuálny vnem - fialovú. Táto reakcia mozgu vzniká kombináciou signálov z rôznych typov čapíkov v sietnici, ktoré reagujú na odlišné časti spektra.

V podstate to nič nemení

Vedecké vysvetlenie zdôrazňuje rozdiel medzi violetnou farbou ako skutočnou spektrálnou farbou a fialovou ako neskutočnou farbou v zmysle priameho fyzikálneho javu.

Violetná farba sa reálne nachádza na konci viditeľného spektra svetla, zatiaľ čo fialová ide mimo neho a vzniká len interpretáciou mozgu.

V praxi to nijako nemení naše bežné videnie farieb, no mení tradičné chápanie farieb tým, že jeden z najznámejších vizuálnych vnemov nie je výsledkom jednej vlnovej dĺžky svetla, ale výsledkom práce mozgu.