BBC: Interpol ako nástroj Kremľa. Kritikov režimu prenasleduje Rusko aj v zahraničí, zneužíva „červený poplach“

Ruské úrady podľa týchto údajov zneužívajú na svoje ciele zoznamy osôb, po ktorých Interpol vyhlasuje pátranie.

Tvrdia o nich, že spáchali trestné činy

„Tisíce súborov poskytnutých informátorom z Interpolu prvýkrát odhaľujú rozsah zjavného zneužívania medzinárodnej policajnej agentúry Ruskom na prenasledovanie kritikov v zahraničí. Dáta poskytnuté BBC World Service a francúzskemu investigatívnemu serveru Disclosure odhaľujú, že Rusko využíva zoznamy hľadaných osôb Interpolu, aby žiadalo o zatknutie politických oponentov, podnikateľov a novinárov. Tvrdia o nich, že spáchali trestné činy,“ uviedla BBC.

Analýza údajov tiež ukazuje, že za posledných desať rokov nezávislé oddelenie Interpolu pre sťažnosti dostalo najviac sťažností práve na Rusko, trikrát viac ako na druhú krajinu v poradí, Turecko. Údaje svedčia aj o tom, že sťažnosti na žiadosti z Moskvy viedli k zrušeniu väčšieho počtu rozhodnutí ako v prípade akejkoľvek inej krajiny.

Po rozpútaní vojny Ruska proti Ukrajine zaviedol Interpol dodatočné kontroly, aby zabránil potenciálnemu zneužitiu. Uniknuté dokumenty ale podľa BBC svedčia o tom, že to nezabránilo Rusku zneužívať systém. Informátor BBC uviedol, že vlani boli niektoré najprísnejšie opatrenia potichu zrušené.

Čítajte viac

Špionáž majú v krvi. Starý otec bol agent ŠtB, vnuka pracujúceho pre ruskú tajnú službu hľadá Interpol

Zneužitý „červený poplach“

Interpol v reakcii vyhlásil, že vďaka jeho operáciám sa každý rok podarí zadržať tisíce najnebezpečnejších zločincov na svete a že agentúra posilnila opatrenia brániace zneužitiu systému.

„Keď vás zasiahne červený poplach, váš život sa úplne zmení,“ hovorí ruský podnikateľ Igor Pestrikov, ktorého meno figuruje v uniknutých dokumentoch.

Interpol sám o sebe nie je globálnou políciou, ale pomáha políciám po celom svete spolupracovať. Jeho „červené upozornenie“ (red notice) predstavuje žiadosť všetkým 196 členským štátom o dopade hľadanej osoby.

Pestrikov zistil, že jeho meno figuruje v tomto upozornení po tom, ako v júni 2022 ušiel z Ruska, štyri mesiace po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu, a požiadal o azyl vo Francúzsku. Pochopil, že má dve možnosti - buď zájsť na políciu a priznať, že po ňom pátra Interpol (a vystaviť sa riziku uväznenia), alebo sa skrývať. To ale znamená, že „si nemôžete prenajať byt a vaše bankové účty sú zablokované“, čo sa mu stalo.

„Žijete v ustavičnom napätí. Polícia môže kedykoľvek vpadnúť do vášho domova. Cítiš sa ako krysa zahnaná do kúta. Je to stres, nervy, tlak, bezprávie, ktoré ťa drží a ktoré rozbíja rodiny,“ vylíčil. Kvôli bezpečnosti jeho dcéra a jej matka radšej odišli do inej krajiny.

Pestrikov býval spoluvlastníkom veľkých oceliarní v Rusku, ktoré boli sprivatizované v 90. rokoch. Tvrdí, že v mesiacoch pred ruskou inváziou na Ukrajinu na neho členovia vlády vycestovali nátlak, aby prestal predávať do cudziny a dodával výrobky iba na ruský trh. Nevadilo mu len to, že má výrobky predávať za znížené ceny, ako žiadali ministerstvá, ale išlo aj o morálny problém: „Nikto sa nechce ani nepriamo zúčastniť výroby toho, čo slúži na zabíjanie ľudí.“

Odmietnutie podriadiť sa príkazom spolu so skutočnosťou, že jeho žena vtedy bola ukrajinskou občiankou, viedlo podľa Pestrikova k zoštátneniu jeho firiem a k jeho vyšetrovaniu, pod zámienkou finančných deliktov. Po úteku do Francúzska sa obával, že by ho Kremeľ mohol prenasledovať aj tam, a tak sa spojil s Interpolom, kde sa dozvedel o ruskej žiadosti o zaradenie jeho osoby do zoznamu hľadaných. Rozhodol sa napadnúť túto žiadosť v nezávislej kontrolnej komisii Interpolu (CCF).

Po tom, čo Pestrikov prežil skoro dva roky ako hľadaná osoba, CCF dospela k záveru, že jeho prípad je politický. Podľa dokumentov boli informácie poskytnuté Ruskom „všeobecné a šablonovité“ a predpokladaný trestný čin nebol dostatočne preukázaný. Žiadosť o zatknutie Interpol zrušil.

Čítajte viac

Za charitou sa mali skrývať ruské tajné služby. „Z-mníšky“ čelia podozreniam zo špionáže vo švédskych kostoloch

Systém je ľahké oklamať

Až únik údajov umožnil urobiť si kompletnejší obrázok o sťažnostiach na zneužívanie. Súbory ukazujú, že v posledných desiatich rokoch sa minimálne 700 ľudí, po ktorých pátralo Rusko, sťažovalo CCF a aspoň 400 z nich uspelo.

„Historicky je Rusko jedným z hlavných páchateľov zneužívania červených oznámení,“ tvrdí britský advokát Ben Keith. Myslí si, že snahy Interpolu zabrániť zneužívaniu neboli úspešné, ako svedčí stály prílev jeho klientov, či už politicky prenasledovaných, alebo obetí pokusov o neoprávnené prevzatie ich firiem. Medzinárodný právnik Jurij Nemec hovorí, že vie o mnohých prípadoch, keď sa na zoznam hľadaných osôb dostali Rusi protestujúci proti vojne. „Systém nie je zložité obalamutiť,“ tvrdí.

Rusko podľa uniknutých informácií žiadalo o „akúkoľvek užitočnú informáciu“ o novinárovi Armenovi Aramjanovi, ktorý ušiel do Arménska a potom do Nemecka po odsúdení za reportáže o študentských protestoch v januári 2021 proti zatknutiu opozičného predáka Alexeja Navaľného, ktorý zahynul vo väzení v roku 2024. Interpol tiež poslal Moskve informácie o Navaľného spolupracovníčke Ljubov Sobolovej či o prebehlíkovi Glebovi Karakulovi, kapitánovi ruskej ochranky ústavných činiteľov, ktorý z Ruska ušiel. Údaje svedčia o tom, že ešte predvlani 90 percent ruských žiadostí hladko prechádzalo vstupnou kontrolou, zatiaľ čo komisia CCF zamietla približne polovicu ruských žiadostí.

Pozrite si reportáž k téme z mája 2025.