NYT: Smrť v Minneapolise nie je izolovaný incident. Náhodné násilie v USA sa podobá Stalinovým čistkám, tvrdí komentátor
Smrť zdravotníka Alexa Prettiho po zásahu federálnych imigračných agentov v Minneapolise sa stala symbolom širšieho problému, píše americký denník The New York Times (NYT). V komentári publicistka denníka M. Gessenová opisuje sériu zásahov Úradu pre imigráciu a colnú správu (ICE) ako nástroj vládnutia založeného na strachu, ktorý sa dotýka nielen migrantov, ale aj amerických občanov.
Poznámka redakcie: Autor/autorka komentára M. Gessen v angličtine používa rodovo neutrálne zámená. Hoci toto osobné rozhodnutie o identite rešpektujeme, vzhľadom na obmedzenia slovenského jazyka a redakčnú prax v tomto texte používame ženský rod a podobu mena Gessenová.
V priebehu niekoľkých januárových týždňov v oblasti Minneapolisu a St. Paul v štáte Minnesota odohrala séria incidentov, ktoré vyvolali pobúrenie miestnych predstaviteľov aj verejnosti. Federálni agenti tam počas rozšírenej operácie zadržali viacerých amerických občanov, použili donucovacie prostriedky v blízkosti detí a zasahovali spôsobom, ktorý miestne úrady označujú za neprimeraný.
Dve osoby, Renée Goodová a Alex Pretti, pri zásahoch zahynuli.
Komentár M. Gessenovej interpretuje tieto prípady ako prejav zámernej stratégie. Autorka tvrdí, že nejde len o presadzovanie imigračného práva, ale o vytváranie atmosféry neustálej neistoty. „Cieľom je, aby nikto nemal istotu, že je mimo dosahu štátnej moci,“ píše Gessenová pre NYT.
Denník pripomína, že po každom takomto incidente sa objavujú snahy vysvetliť, prečo sa obeť ocitla v hľadáčiku agentov – či už išlo o účasť na protestoch, pôvod, alebo legálne držanú zbraň. Podľa Gessenovej však práve toto hľadanie logiky zakrýva podstatu problému: zásahy pôsobia náhodne a nepredvídateľne, čo je typický znak režimov, ktoré sa opierajú o strach ako nástroj moci.
Pripomienka stalinistických čias
Autorka v NYT zároveň čerpá zo skúseností z postsovietskeho priestoru. Pripomína, že aj počas čistiek z obdobia vládnutia Josifa Stalina si ľudia spätne vytvárali príbehy, ktoré mali vysvetliť, prečo bol niekto zatknutý alebo popravený. Archívne zistenia však ukázali, že rozhodujúcu úlohu zohrávali kvóty a administratívna svojvôľa, nie konkrétna vina.
Gessenová upozorňuje, že v Spojených štátoch dnes nejde o totalitný režim v historickom zmysle slova, no používané nástroje majú znepokojivé paralely. Medzi ne patria tlak na plnenie kvót zadržaní, nasadzovanie ťažko ozbrojených jednotiek v civilných štvrtiach a diskreditácia obetí po ich smrti. Podľa autorky je práve kombinácia týchto prvkov tým, čo odlišuje tvrdú represiu od politiky založenej na terore.
Miestni politici verzus Trump
Reakcie miestnych politikov v Minnesote ilustrujú rastúce napätie medzi federálnou vládou a samosprávami. Guvernér Tim Walz aj starosta Minneapolisu Jacob Frey vyzvali Biely dom, aby agentov ICE z mesta stiahol.
Prezident Donald Trump to odmietol a obvinil miestnych lídrov z podnecovania nepokojov. Autorka v tejto súvislosti poznamenáva, že spor už dávno presiahol rámec jednej policajnej operácie a stal sa politickým konfliktom o podobu štátnej moci.
Gessenová v závere svojho komentára tvrdí, že teror nie je konečným cieľom, ale prostriedkom. História podľa nej ukazuje, že bez atmosféry strachu by nebolo možné presadzovať ďalšie radikálne kroky.
Práve preto považuje súčasné dianie v amerických mestách za varovný signál, ktorý presahuje hranice Minnesoty a týka sa celej krajiny.
O nedávnej streľbe v Minneapolise sa viac dozviete v reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"