Syr feta ako luxus? Brusel ponúka vakcíny pre ovce zadarmo, Atény ich nechcú a volia bitúnky
Grécki farmári varujú pred kolapsom chovu oviec a kôz po masovom utratení stád pre kiahne. Atény odmietajú bezplatné vakcíny z Bruselu pre obavy o export, čím sa do ohrozenia dostáva aj jeden z najslávnejších gréckych výrobkov – syr feta.
„Ak nepríde okamžitá reakcia, feta sa stane luxusným tovarom,“ hovorí Vaso Fasoulová, chovateľka oviec z poľnohospodárskeho srdca Grécka v Tesálii, ktorá uzavrela svojich 2 500 oviec, aby ich ochránila pred nákazou. Riešením sú vakcíny, ktoré Brusel ponúka zadarmo, no napriek prosbám farmárov ich aténska vláda nechce a uprednostňuje zabíjanie infikovaných zvierat. Píše Politico.
Pre vládu vysoké náklady
Kiahne oviec a kôz sú natoľko nákazlivé, že globálne pravidlá v živočíšnej výrobe vyžadujú okamžité utratenie celých stád už po zistení jediného prípadu. Od prvého výskytu ochorenia v severnej časti Grécka v roku 2024 úrady utratili viac než 470-tisíc oviec a kôz a po celej krajine zatvorili približne 2 500 fariem.
Odvetvie je tak na pokraji kolapsu a s ním aj osud tradičného bieleho syra, do ktorého producenti smerujú 80 percent ovčieho a kozieho mlieka v krajine.
„Očkovanie je jediným dodatočným opatrením, ktoré môže zastaviť vznik nových ohnísk, obmedziť ďalšie šírenie do zvyšku Grécka a znížiť počet zvierat určených na utratenie,“ napísal Aténam minulý rok komisár pre dobré životné podmienky zvierat Olivér Várhelyi. Vláda však túto možnosť opakovane odmietla s odvolaním sa na vysoké finančné náklady a poškodenie exportu. Vakcíny by však boli zadarmo.
Antivaxeri či niečo viac?
Odmietanie plošných preventívnych opatrení rozzúrilo farmárov a vyostruje napätie s Bruselom v súvislosti so škandálom okolo poľnohospodárskych dotácií. Farmári a chovatelia blokujú už 40 dní hlavné cestné ťahy po celej krajine v jednej z najväčších mobilizácií posledných rokov. Medzi ich požiadavkami je aj masové očkovanie a avizujú, že cestné blokády neukončia, kým sa očkovacia kampaň nezačne.
Vakcíny proti ovčím kiahňam by boli zadarmo, no aj tak by podľa vlády priniesli vysoké náklady. Grécky minister poľnohospodárstva Konstantinos Tsiaras uviedol, že celoštátna vakcinačná iniciatíva by viedla k tomu, že Grécko by bolo klasifikované ako krajina, kde sú kiahne ovcí endemické a to by mohlo ohroziť export, keďže iné štáty sa zúfalo snažia udržať vírus mimo svojho územia.
„Naši vedci majú jasno. Očkovanie neodporúčajú. Farmári sú v ťažkej situácii, no nemôžeme robiť nič iné, než sa riadiť vedeckými odporúčaniami,“ povedal Tsiaras v októbri. Hoci vyhlásenie výskytu kiahní znamená obmedzenia pri vývoze zvierat, vírus dokáže vlnu prežiť až šesť mesiacov a dodávky spracovaných mliečnych výrobkov, ako je feta, by boli ovplyvnené menej.
Atény sa vakcínam bránia
„V Grécku neexistuje schválená vakcína. A neexistuje ani v Európskej únii,“ povedal Charalampos Billinis, rektor Univerzity v Tesálii a člen vládneho národného vedeckého výboru pre riadenie a kontrolu kiahní oviec. Hoci to je podľa Politica pravda, neznamená to, že by neexistovalo bezpečné a účinné očkovanie. Keďže ovčie kiahne sa v EÚ desaťročia nevyskytovali, výrobcovia nepožiadali Európsku liekovú agentúru o schválenie vakcíny.
„Ide o štandardnú situáciu pri chorobách zvierat, ktoré sa v EÚ zvyčajne nevyskytujú. Žiadny výrobca nemá ekonomický záujem získať povolenie na uvedenie na trh, keď neočakáva šírenie konkrétnych chorôb,“ uviedol hovorca Európskej komisie v e-maile. A práve táto legislatíva umožňuje členským štátom použiť vakcíny schválené v iných častiach sveta, keď sa choroby v Únii znovu objavia.
V európskych zásobách je k dispozícii dostatok takýchto vakcín a Brusel vyzýva Grécko, aby zopakovalo úspech z 80. rokov, keď očkovanie pomohlo zastaviť šírenie ovčích kiahní.
Práve tu však vzniká zásadný rozpor. Ako argumentuje Billinis, vystavenie zvierat vírusu prostredníctvom vakcíny by zvýšilo počet pozitívnych testov, a tým aj predĺžilo obchodné obmedzenia. Vírus je podľa neho možné zvládnuť aj inými spôsobmi, farmári tomu však neveria.
Ekonomický motor v podobe syra
Grécko ročne vyprodukuje viac než 97-tisíc ton fety, z čoho viac než dve tretiny smerujú na export. V roku 2024 krajina z predaja fety získala rekordných 785 miliónov eur. Práve preto je tento syr významným ekonomickým faktorom krajiny.
Chovatelia tvrdia, že cena fety už výrazne vzrástla a na jar sa zvýši ešte viac, keď sa prejaví nedostatok suroviny. Vláda však v odpore proti očkovaniu trvá. „Táto choroba z Grécka neodíde. Prišla a bez vakcíny nezmizne,“ povedal George Terzakis, predseda miestneho združenia chovateľov v Tesálii patriaci medzi tých, ktorí tvrdia, že vládny skepticizmus voči vakcínam nesúvisí ani tak s vedou, ako skôr so snahou zakryť skutočný rozsah narastajúceho farmárskeho škandálu.
Európska prokuratúra totiž vyšetruje desiatky prípadov, v ktorých Gréci údajne získali poľnohospodárske dotácie z EÚ na pasienky, ktoré nevlastnili ani nemali v prenájme, alebo na zvieratá, ktoré im nepatrili. Legitímni farmári a chovatelia tak prišli o prostriedky, na ktoré mali nárok.
„Keby boli naše zvieratá zaočkované, počet použitých dávok by odhalil skutočný počet zvierat v krajine,“ tvrdí Terzakis. „Všetko sa robí kvôli tomuto škandálu.“ Na otázku k týmto obvineniam vládny hovorca Pavlos Marinakis uviedol, že Atény „dôsledne dodržiavali európske smernice, ktoré vychádzajú zo všetkých odporúčaní a napokon viedli ku konkrétnym rozhodnutiam“.
Pozrite si archívnu reportáž z októbra 2025 o tom, že slovenské potraviny sú bezpečné.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"