Ruský Orešnik udrel kúsok od hraníc EÚ a zmenil vnímanie bezpečia. Dokážu nás miliardové systémy skutočne ochrániť?

Útok prebehol v noci z 8. na 9. januára. Raketa dopadla v Ľvovskej oblasti pri obci Rudno. Miesto leží približne 70 kilometrov od hraníc Európskej únie. Z vojenského hľadiska ide o najzápadnejší zásah tohto typu rakety od začiatku jej použitia.

Cieľom bola energetika, správu dostala Európa

Ruské vojnové kanály hovorili o zásahu plynového zásobníka pri meste Stryj. Primátor Ľvova Andrij Sadovyj potvrdil poškodenie plynárenskej infraštruktúry. Úrady nehlásili obete na životoch.

Politický rozmer však zohral väčšiu úlohu než samotné škody. Rusko informovalo Spojené štáty o štarte rakety 24 hodín predtým cez Centrum pre znižovanie jadrového nebezpečenstva. Moskva tým dodržala dohodu z roku 1988, no zároveň jasne naznačila, komu správu adresuje.

Adresátmi odkazu sa stali Washington a európske metropoly, nie Kyjev.

Ako Orešnik ničí bez výbušniny

Raketa Orešnik v konvenčnej verzii nenesie klasickú výbušninu. Ničivý účinok stojí na jej rýchlosti. Vo vyšších vrstvách atmosféry sa hlavica rozdelí na viacero častí. Analýzy hovoria zvyčajne o šiestich. Každá časť sa následne rozpadne na menšie kovové projektily.

Čítajte viac

Pri útoku na Kyjev dostala zásah aj katarská ambasáda. Ukrajina žiada zvolanie Bezepčnostnej rady OSN

Na cieľ potom nedopadá jedna bomba, ale rovno desiatky kusov kovu. Projektily letia rýchlosťou viac než tri kilometre za sekundu. Pri náraze sa uvoľní veľké množstvo energie, ktorá sa mení na teplo a tlakovú vlnu.

Skúsenosti z útoku na závod Južmaš v Dnipre v roku 2024 ukázali limity takéhoto riešenia. Projektily prerazili strechy budov, no nespôsobili rozsiahlu deštrukciu. Energia sa spotrebovala najmä na povrchu.

Takýto princíp výrazne obmedzuje schopnosť ničiť podzemné objekty. Plynové zásobníky sa totiž nachádzajú stovky metrov pod zemou. Kinetické projektily nedokážu preniknúť do takej dostatočnej hĺbky.

Ďalším problémom je presnosť. Submunícia sa po oddelení pohybuje atmosférou bez presného navádzania. Podľa portálu Seznam Zprávy odborníci odhadujú odchýlku v stovkách metrov. Raketa preto nedokáže spoľahlivo zasiahnuť konkrétne bunkre, mosty ani iné presne určené ciele.

Nebezpečenstvo pre letiská a logistiku

Raketový systém Orešnik predstavuje hrozbu najmä pre plošné ciele. Bezpečnostní analytici upozorňujú na vysoké riziko pre letecké základne a logistické centrá. Dopad desiatok projektilov do priestorov hangárov, palivových skladov či parkovacích plôch pre lietadlá môže totiž totálne ochromiť ich prevádzku.

Čítajte viac

Moskva presúva „super rakety“ bližšie k európskym hraniciam. Rusi údajne doviezli Orešniky na bieloruskú základňu

Poškodené vzletové dráhy, zničené technické zázemie alebo požiare paliva dokážu vyradiť základňu na dni či dokonca týždne. Pri takomto útoku nemusí dôjsť k priamemu zásahu lietadiel.

Balistické rakety, ktoré prichádzajú z veľkých výšok vytvárajú vážny problém pre európsku obranu. Systémy Patriot fungujú najmä v nižších vrstvách atmosféry. Proti cieľom letiacim extrémnou rýchlosťou majú len veľmi krátky čas na reakciu.

Účinnú ochranu dokážu zabezpečiť systémy schopné zasahovať ciele ešte mimo atmosféry. Nemecko v decembri 2025 spustilo prvú časť systému Arrow-3, ktorý zakúpilo z Izraela za približne štyri miliardy eur. Ani takýto systém však nedokáže chrániť celý kontinent.

Úspešnosť závisí od viacerých faktorov. Napríklad od polohy radarov, odpaľovacích zariadení a trajektórie rakety. Menšie štáty navyše čelia finančným limitom.

Rusko vyrába rýchlejšie, než Západ chráni

Ukrajinská vojenská rozviedka uvádza, že Rusko medzi rokmi 2024 a 2025 zvýšilo výrobu balistických rakiet približne o dve tretiny. Ruský priemysel dokáže mesačne vyrobiť 60 až 70 rakiet Iskander-M a 10 až 15 rakiet Kinžal.

Takéto tempo výroby prevyšuje kapacity západných protiraketových systémov. V modeli opotrebovávacieho konfliktu získava zásadnú výhodu tá strana, ktorá dokáže produkovať útočné zbrane rýchlejšie a lacnejšie, než protivník tie obranné.

Skutočné riziko nepredstavuje len jedna raketa. Nebezpečenstvo vzniká predovšetkým pri kombinácii pravých a klamných cieľov, ktoré sú navrhnuté tak, aby dokázali úplne zahltiť protivzdušnú obranu.

Zbrane s dosahom od 500 do 5 500 kilometrov zakazovala zmluva INF z roku 1987. Po jej zániku sa balistické rakety vracajú do európskeho priestoru ako nástroj nátlaku.

Orešnik v konvenčnej verzii umožňuje Rusku zasahovať ciele v Európe bez použitia jadrových zbraní. Geografická vzdialenosť od frontu preto prestáva garantovať bezpečie.

Čítajte viac

Raketa, ktorú Putin nazval nezničiteľnou, padla. Ukrajinská SBU mala zničiť ruskú superzbraň Orešník