Deti offline? Austrália to skúsila, Európa váha. Návrh z Bruselu otvára veľkú debatu o sociálnych sieťach
Európsky parlament navrhuje jednotný minimálny vek pre prístup na sociálne médiá. Mladí vo veku 13 až 16 rokov by ich mohli využívať len so súhlasom rodiča. Deti do 13 rokov by mali mať prístup úplne zakázaný. Pomôže zákaz a čo hovoria politici?
Súčasťou návrhu je aj obmedzenie návykových algoritmov, väčšia ochrana pred škodlivým obsahom a jasnejšia zodpovednosť platforiem – cieľom je znížiť kyberšikanu, poruchy spánku a ďalšie negatívne dopady sociálnych sietí na duševné zdravie detí.
Čo vravia politici
Téme sociálnych sietí sa už dlhodobo venuje aj europoslankyňa Miriam Lexmann (PS). Podľa jej slov už zákony máme, sociálne siete však k ich dodržiavaniu dotlačiť nevieme. „Tlačila som na Európsku komisiu, aby pokutovala sociálne siete, ktoré dokázateľne využívajú citlivé dáta o deťoch,“ hovorí.
Lexmann tiež kritizuje, že európska komisia opätovne otvára tému regulácie algoritmov, hoci Európsky parlament na potrebu takýchto opatrení upozorňoval už pred rokmi. „Veľakrát vymýšľame koleso nanovo, namiesto toho, aby sme riešili to, že už vieme, kde riešenia sú,“ dodáva. Pokiaľ ide o samotný zákaz prístupu detí na sociálne siete, považuje ho za čiastočné riešenie, ktoré musí byť podporené ďalšími ochrannými mechanizmami. Kľúčová je podľa nej spoľahlivá identifikácia veku používateľov.
Tému riešili aj poslanci na domácej pôde. Na tlačovej besede sa jej aj za účasti Lexmann venovalo Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré predstavilo štatistiku, ktorá poukázala na nadmerné používanie sociálnych sietí u mladistvých. V diskusii Politika 24 vyjadril jasné stanovisko aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD): „Som presvedčený o tom, že ak chceme chrániť aj duševné zdravie našich detí mali by sme zakázať aj prístup detí do 15 rokov na sociálne siete.“
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR na výzvy reagovalo tým, že finalizuje pracovnú verziu osobitného zákona o ochrane detí v online priestore. Ten má zaviesť technicky vymáhateľné pravidlá pre bezpečnejší internet, vrátane vekovej hranice 16 rokov pre prístup detí na sociálne siete a vybrané online služby. Rezort zároveň avizoval vznik nového špecializovaného oddelenia, ktoré sa bude ochrane detí v digitálnom priestore systematicky venovať od 1. februára.
Austrália o krok napred
Je to už vyše mesiaca, čo Austrália zaviedla zákon zakazujúci osobám mladším ako 16 rokov vytvárať a vlastniť účty na vybraných sociálnych sieťach. Stala sa tak prvou krajinou sveta, ktorá zaviedla takýto zákon do platnosti. Podľa Reuters bolo v tomto období deaktivovaných takmer päť miliónov účtov austrálskych tínedžerov.
Austrálčania sa presúvajú na alternatívne platformy
Obchádzanie zákona, ako o tom informuje ABC News, bolo iba otázkou času. Deti mladšie ako 16 rokov začali vyhľadávať a sťahovať aplikácie podobné Instagramu či TikToku.
Medzi top 10 sťahovaných aplikácií sa dostali aj Lemon8 či Yope, ktoré sú vlastnené spoločnosťou ByteDance. Práve táto spoločnosť vlastní už po novom zakázaný TikTok. Tieto alternatívne platformy rovnako predstavujú riziko z dôvodu nízkej regulácie a transparentnosti.
Odborníci to prirovnávajú k hre „whack-a-mole“ (buchni krtka - pozn. red.), kde zákon musí neustále zasahovať pri objavovaní sa nových platforiem. Sťahovanie alternatívnych aplikácií jasne ukazuje, že zákon má diery, nerieši podstatu problému a dá sa jednoducho obísť.
Austrálska vláda preto plánuje prijať aj legislatívu o digitálnej zodpovednosti („digital duty of care“), ktorá by podobne ako v EÚ a Spojenom kráľovstve regulovala algoritmy a cielenú reklamu tak, aby online prostredie bolo bezpečnejšie pre všetky vekové skupiny.
Prečo sociálne siete nie sú dobré pre mentálne zdravie
Deti a tínedžeri trávia hodiny na sociálnych sieťach a odborníci varujú pred negatívnymi dopadmi na psychiku. „Tie dáta, ktoré máme, už ukazujú celkom zrejmú tendenciu,“ vysvetlil psychológ Aleš Bednařík na EU Media Campus. Podľa neho prvá hodina sledovania zábavného obsahu môže pôsobiť pozitívne, no čím dlhšie dieťa pokračuje, tým viac klesá pocit uspokojenia a stúpa úzkosť či depresia.
Záleží pritom aj na type obsahu – strašidelný alebo katastrofický materiál zvyšuje úzkosť, zatiaľ čo dokonalé životy rovesníkov môžu znižovať spokojnosť so svojím vlastným životom.
Bednařík upozorňuje, že mladí ľudia ešte nemajú plne vyvinutú osobnosť ani kritické myslenie a sú flexibilnejší vo vnímaní trendov či autorít, čo zvyšuje riziko manipulácie. „Čelné laloky, ktoré kontrolujú impulzivitu dozrievajú až okolo 25. roku,“ dodáva.
To znamená, že deti a tínedžeri ešte nedokážu sebaregulovať svoje emócie a okamžité reakcie. Digitálne platformy to cielene využívajú prostredníctvom silných podnetov, predkliknutých políčok a výziev na klikanie. Výsledkom je, že mladí sú výrazne zraniteľní voči návykovým mechanizmom sociálnych sietí a ich psychické zdravie je ohrozené.
Pozrite si súvisiacu reportáž redaktorky Veroniky Cepkovej z 12. januára.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"