Nevinný výskum polárnej žiary spustil v Rusku najvyšší jadrový poplach. O osude sveta rozhodovali minúty
Vedecký experiment zameraný na polárnu žiaru takmer vtiahol svet do jadrovej krízy. Raketa vypustená z Nórska spustila v Moskve poplach. Prezident dokonca otvoril jadrový kufrík a hovoril o odvete. O osude planéty rozhodovali minúty, nie istota.
Január 1995 priniesol mrazivú pripomienku studenej vojny. V čase, keď svet hovoril o novom začiatku, Moskva riešila hrozbu jadrovej odvety. Poplach spustila raketa štartujúca z Nórska. Cieľom bol vedecký výskum. Ruské radary však hlásili možný útok.
Ruské radarové stanice zaznamenali 25. januára na severe krajiny rýchlo stúpajúci objekt. Raketa vystúpala do vysokej balistickej dráhy, ktorá v armádnych databázach vyvolávala obavy.
Vojenskí technici nedokázali okamžite určiť cieľ ani účel štartu, píše portál BBC.
V tom období panovalo medzi jadrovými mocnosťami stále veľké napätie. Analytici si uvedomovali, že raketa odpálená z mora by mohla niesť viacero jadrových hlavíc a zasiahnuť Moskvu v priebehu niekoľkých minút.
Informácia sa preto bez zdržania dostala k najvyššiemu politickému a vojenskému vedeniu Ruska.
Prezident pri jadrovom kufríku
Správa dorazila k prezidentovi Borisovi Jeľcinovi, ktorý sa ocitol pred jedným z najvážnejších rozhodnutí svojej politickej kariéry. Po prvý raz aktivoval tzv. jadrový kufrík, zariadenie určené na vydanie rozkazu k odpáleniu jadrových zbraní.
Jeľcin a jeho poradcovia museli v krátkom čase posúdiť, či krajina čelí skutočnému útoku, alebo ide o falošný poplach.
Jadrová stratégia stojí na princípe odstrašenia, kde každá chybná reakcia môže viesť k zničujúcej eskalácii.
Nasledujúca viac než hodina priniesla chaos a neistotu. Politici, vojenskí velitelia aj novinári sa snažili získať overené informácie. Finančné trhy reagovali nervózne a spravodajské redakcie pripravovali krízové scenáre.
Ruská agentúra Interfax krátko po pol druhej informovala, že Rusko zostrelilo prichádzajúcu raketu. Správa okamžite obletela svet a vyvolala ďalšiu vlnu obáv.
Redakcie začali hromadne kontaktovať ministerstvá obrany a diplomatické úrady. Pentagón v tom čase priznal, že nemá potvrdené údaje a pracuje len s neoverenými hláseniami.
Obrat, ktorý zabránil katastrofe
Krátko pred treťou hodinou popoludní Interfax pôvodnú správu opravil. Ruský systém síce zaznamenal štart rakety, no objekt dopadol mimo ruského územia.
Raketa skončila v nórskych vodách a nepredstavovala vojenskú hrozbu. Napätie v rozhodovacích kruhoch postupne opadlo. K jadrovej reakcii nedošlo.
Nórske úrady neskôr potvrdili, že raketa patrila do civilného vedeckého programu. Vedci ju odpálili s cieľom skúmať polárnu žiaru a správanie horných vrstiev atmosféry.
Let prebehol podľa plánu a skončil v mori pri arktickom súostroví Špicbergy. Ruský vzdušný priestor zostal nedotknutý.
Nórsky vedec Kolbjørn Adolfsen priznal, že rozsah ruskej reakcie ho zaskočil. Odpálenie považoval za rutinnú súčasť výskumu.
Nórsko o plánovanom štarte informovalo Moskvu už v decembri 1994 prostredníctvom diplomatických kanálov. Správa však zrejme neprešla celým systémom až k vojenským zložkám.
Adolfsen vysvetlil, že raketa dosiahla nezvyčajne vysokú dráhu, viac než 1 400 kilometrov, čo mohlo na radaroch vyzerať ako balistický útok.
Pretrvávajúca nervozita po studenej vojne
Tento incident ukázal, že ani po páde železnej opony nezmizla vzájomná nedôvera. Ruské obranné štruktúry zostávali citlivé na možné zlyhania systémov včasného varovania.
Odborníci sa v hodnotení udalosti nezhodujú. Jeden bývalý predstaviteľ CIA označil incident za najnebezpečnejší moment jadrovej éry, keďže prezident reálne zvažoval odvetnú reakciu.
Iní experti považujú situáciu za menej vážnu. Výskumník OSN Pavel Podvig upozornil, že počas studenej vojny došlo k nebezpečnejším incidentom.
Ruský jadrový expert Vladimir Dvorkin okomentoval poplach ako zbytočný, pretože nešlo o reálnu hrozbu. Päť dní po udalosti ruské úrady označili situáciu za nedorozumenie a zdôraznili, že Nórsko postupovalo v súlade s pravidlami.
Pozrite si archívnu reportáž z novembra 2025 o jadrových testoch v Rusku:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"