V Bruseli sa láme ľad. Belgicko otvorilo tému, ktorá bola doteraz tabu
Belgická ministerka pre migráciu Anneleen Van Bossuytová tvrdí, že Európska únia má silnú páku, ktorú doteraz naplno nevyužívala. V rozhovore pre Euronews navrhla, aby sa rozvojová pomoc aj víza spájali s tým, či krajiny pôvodu preberú späť migrantov, ktorým EÚ zamietla azyl.
Belgicko už podľa nej tento prístup uplatňuje v praxi. Pri rokovaniach s tretími krajinami o budúcich partnerstvách podmieňuje finančnú pomoc a podporu tým, či budú spolupracovať pri návratoch migrantov.
„Rozhodli sme sa pre celovládny prístup. To znamená, že rozvojovú pomoc budeme prepájať s tým, ako krajiny pôvodu preberajú späť svojich občanov,“ povedala podľa Euronews Van Bossuytová v relácii 12 Minutes With.
Víza ako nástroj tlaku
Ministerka, ktorá nastúpila do funkcie vo februári 2025 a realizuje to, čo premiér Bart De Wever označil za „najprísnejšiu migračnú politiku v histórii Belgicka“, tvrdí, že podmienky možno uplatniť aj pri vízovej politike.
Podľa jej slov môže EÚ využiť pravidlá týkajúce sa cien víz, dĺžky ich vybavovania či samotného prístupu k vízam ako nástroj nátlaku na krajiny, ktoré odmietajú prijímať späť svojich občanov z EÚ.
Belgicko sprísnenie návratovej politiky odôvodňuje tým, že mnohí ľudia po zamietnutí žiadosti o azyl nerešpektujú príkaz opustiť krajinu. Podľa výskumu Vrije Universiteit Brussel žije v Belgicku viac než 110-tisíc ľudí bez povolenia na pobyt.
„Nie je to len belgický problém, ale európsky. Vidíme, že na úrovni EÚ sa do domovskej krajiny vráti len jeden z piatich ľudí, ktorí tak urobiť musia,“ uviedla Van Bossuytová.
Belgicko chce riešenie na úrovni EÚ
Ministerka je presvedčená, že tento prístup by bol účinnejší, ak by ho presadzovala celá Európska únia.
„Ak by sme to robili na európskej úrovni, mali by sme omnoho väčšiu páku voči krajinám pôvodu. Práve preto potrebujeme európsku spoluprácu,“ zdôraznila.
Podľa nej sa v Bruseli mení aj politická nálada. „Vidíme, že aj na európskej úrovni sa postoje menia,“ dodala.
Európska komisia už v júli 2025 predstavila návrh, aby sa v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 systematicky zohľadňovali migračné otázky. Tento viacročný finančný rámec (MFF) je v súčasnosti predmetom rokovaní a má obsahovať klauzulu, ktorá umožní pozastaviť finančnú podporu – s výnimkou humanitárnej pomoci – krajinám mimo EÚ, ktoré nebudú spolupracovať pri návratoch migrantov.
Kritika zo strany mimovládnych organizácií
Navrhovaný prístup však vyvoláva kritiku. Podľa odporcov môže podmieňovanie rozvojovej pomoci oslabiť dlhodobé rozvojové ciele EÚ aj jej dôveryhodnosť ako partnera.
„Táto krátkozraká politika odráža rastúcu posadnutosť EÚ zvyšovaním návratov za každú cenu a podkope efektívnosť rozvojových cieľov Únie,“ uviedla pre Euronews Olivia Sundbergová z Amnesty International.
Podľa nej takéto podmieňovanie pomoci ukazuje nedostatok záväzku k medzinárodnej solidarite a zdieľaniu zodpovednosti. Ako príklad uviedla spoluprácu Talianska s Líbyou.
„Ukazuje to, ako sa spolupráca a rozvoj dajú zneužiť na presadzovanie represívnej a nebezpečnej migračnej politiky,“ dodala.
Kriticky sa k obmedzovaniu rozvojovej pomoci stavia aj koaličný partner Van Bossuytovej a belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot.
„Práve tento typ financovania zlepšuje životné podmienky v krajinách pôvodu a tým znižuje migráciu. Popierajú pridanú hodnotu rozvojovej pomoci,“ povedal v rozhovore začiatkom roka.
USA v novembri 2025 stopli príchod migrantov z tretieho sveta.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"