Fico u Trumpa: obývačka alebo bar? Jurík chce viac informácií, Kéry hovorí, že slová o „izolácii Slovenska“ sú výmysel

Jurík hneď v úvode zdôraznila, že podľa informácií, ktoré má, rokovanie neprebehlo v súkromných priestoroch amerického prezidenta. „Podľa informácií, ktoré máme, sa nejednalo o obývačku a už vôbec nie o súkromné sídlo amerického prezidenta. Jednalo sa o tzv. library bar,“ uviedla Jurík.

Zároveň spochybnila, že by takýto formát stretnutia automaticky znamenal prejav osobitnej úcty voči slovenskému premiérovi. „Keby chcel americký prezident prejaviť nášmu premiérovi úctu, tak ho pozve samozrejme na oficiálne, formálne rokovanie do Oválnej pracovne Bieleho domu,“ povedala Jurík a dodala, že Trump podľa nej stretnutie ani výraznejšie nekomunikoval.

Kľúčovou výhradou PS však bola absencia konkrétnych informácií o obsahu rokovania. „Z tej komunikácie, ktorú poskytol náš premiér, nevieme, o čom v podstate rokovali. Nevieme, na čom sa dohodli,“ tvrdila Jurík. V diskusii opakovane zdôraznila, že verejnosť ani politická opozícia nemajú jasno v tom, či premiér tlmočil aj slovenské a európske postoje k témam ako Venezuela či Grónsko.

Viac k téme

Fico sa s Trumpom stretol v jeho obývačke. Sebavedomá cesta do USA, vedeli, že nie sme bruselskí papagáji, odkázal opozícii

Jurík tiež uviedla, že požiadala vedenie parlamentného výboru pre európske záležitosti, aby Úradu vlády odkázalo, že premiér by mal pred štvrtkovým samitom prísť na výbor s jasným mandátom. „Ak sa premiér chystá na ten štvrtkový samit, tak by mal prísť aj na výbor pre európske záležitosti, aby tam odchádzal s jasným stanoviskom,“ povedala.

Kéry: Opozícia hovorí o izolácii, no Fico sa stretáva s lídrami veľmocí

Kéry reagoval nesúhlasne na spor o to, v akých priestoroch sa rokovanie odohralo, a obrátil pozornosť na širší rámec Fico­vej diplomacie. „Takmer od prvého dňa ste v opozícii tvrdili, že vláda Roberta Fica je v medzinárodnej izolácii,“ odkázal Jurík a následne sa pýtal, koľko politikov sa môže pochváliť stretnutiami s prezidentmi USA, Ruska a Číny.

Podľa Kéryho je stretnutie s Trumpom dôkazom, že politika „na všetky štyri svetové strany“ má výsledky. Zároveň tvrdil, že premiér presadzuje národnoštátne záujmy, najmä v oblasti energetiky. „Robert Fico opäť raz ukázal, že mu ide v prvom rade o naše národno-štátne záujmy, pretože energetická bezpečnosť je naším prioritným cieľom,“ uviedol.

Čítajte viac

Politológ o Ficovom stretnutí s Trumpom: Využil ho len pre imidž a sociálne siete. Takého unaveného sme ho dlho nevideli

Kéry tiež argumentoval, že pozície k medzinárodnému právu podľa neho Smer pomenúva „pravými slovami“ a pripomenul historické spory, ktoré vníma ako porušenia medzinárodného práva. K aktuálnym témam dodal, že z krátkeho komuniké vlády vyplýva dôraz na diplomatické riešenia.

„Z krátkeho komuniké Úradu vlády SR tam bola poznámka o tom, že každý spor by sa mal riešiť diplomatickou cestou,“ povedal Kéry a dodal, že z toho „dedukuje“, že slovenský premiér a americký prezident sa dotkli aj otázok Venezuely a Grónska.

Spor aj o jadrový projekt

Diskusia sa následne presunula k rámcovej dohode o spolupráci v civilnej jadrovej energetike a k plánom výstavby reaktora v Jaslovských Bohuniciach po roku 2040. Kéry tvrdil, že cieľom je energetická nezávislosť a investície zo Spojených štátov. Zároveň spomenul aj kontext, že v regióne sa pri jadrových projektoch objavuje firma Westinghouse.

Jurík kritizovala nedostatok podkladov a transparentných informácií. V súvislosti s nákladmi opakovane zaznelo číslo 15 miliárd eur a požiadavka, aby vláda predložila analýzy, prečo má byť preferovaná konkrétna firma. „Keď ide jednoducho ľudí v tejto krajine zadlžiť, a 15 miliárd skutočne nie je malá suma, tak by sme aj chceli vidieť analýzu toho, prečo vybrali túto firmu,“ uviedla Jurík.

Zároveň spochybnila, prečo sa podľa nej neporovnávali aj alternatívy, napríklad zo strany Francúzska. „Francúzska firma mala tiež záujem o budovanie jadrových reaktorov na Slovensku. Žiaľ, nebola žiadna súťaž,“ povedala.

Čítajte viac

Nový jadrový zdroj potrebujeme, vyhlásil Fico v USA. Štát chce mať v Bohuniciach blok v 100-percentnom vlastníctve

Kéry na to reagoval prirovnaním k športu a tvrdil, že ide len o rámcový dokument a verejnosť sa detaily dozvie neskôr. „Rámcová zmluva je rámcová zmluva. Tá dáva len nejaký základ,“ povedal s tým, že podľa neho je diskusia o financovaní v tejto chvíli predčasná.

Grónsko, clá a mimoriadny samit

V ďalšej časti relácie sa pozornosť upriamila na situáciu okolo Grónska a na clá, ktoré Trump uvalil na vybrané krajiny. Jurík označila kroky amerického prezidenta za znepokojujúce a spomenula aj informácie, ktoré videla v zahraničných zdrojoch o presunoch jednotiek, ktoré niektorí interpretujú ako prípravu na možnú intervenciu.

Zároveň vysvetľovala, že európske vojská v oblasti vníma v kontexte cvičenia organizovaného Dánskom.

Kéry vyhlásil, že prípadná vojenská snaha získať Grónsko by bola porušením medzinárodného práva. „Ak sa to stane, že Američania budú chcieť získať Grónsko, tak to bude hrubé porušenie medzinárodného práva,“ uviedol. Súčasne však dodal, že si nevie predstaviť priamu konfrontáciu v rámci NATO.

Jurík v závere otvorila aj tému očakávaní od mimoriadneho samitu EÚ a kritizovala, že nie je jasné, s akou pozíciou pôjde Slovensko. V tejto súvislosti spomenula aj príspevok ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD) a tvrdila, že z jeho komunikácie nevie vyčítať jednoznačný plán.

Kéry naopak uzavrel diskusiu kritikou EÚ a jej lídrov. „Európska únia je nerešpektovaná a nekonkurencieschopná aj vďaka takým politikom, ako je Kaja Kallasová a Ursula von der Leyenová,“ povedal s odkazom na šéfku únijnej diplomacie a predsedníčku európskej komisie. Zároveň však dodal, že v otázke Dánska očakáva solidaritu členských štátov.

Pozrite si kompletnú epizódu Témy dňa s poslancami Beátou Jurík a Mariánom Kérym: