Trumpovu Radu mieru odmietli prví lídri. Kanade sa nepáči cenovka, Francúzsko upozorňuje na presahovanie právomocí
Kanada neplánuje platiť za miesto v tzv. Rade mieru pre Pásmo Gazy, ktorá je súčasťou mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pre agentúru AFP to uviedol nemenovaný zdroj kanadskej vlády. Ani Francúzsko nateraz údajne neplánuje dať kladnú odpoveď na pozvanie do tohto grémia, doplnila AFP.
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí pritom ešte v pondelok popoludní informovalo, že „spolu s našimi blízkymi partnermi v súčasnosti skúmame ustanovenia textu navrhovaného ako základ pre tento nový orgán, ktorého pôsobnosť presahuje samotnú situáciu v Gaze.“
O niekoľko hodín neskôr však z okolia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona prenikla informácia, že Francúzsko „v tejto fáze nemá v úmysle dať kladnú odpoveď“ na Trumpovu ponuku.
Rezort francúzskej diplomacie vo svojom vyhlásení ozrejmil, že charta Trumpovej Rady mieru „presahuje rámec Gazy“ a „vyvoláva vážne otázky, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie zásad a štruktúry OSN, ktoré za žiadnych okolností nemožno spochybniť“.
Ten istý zdroj zdôraznil aj oddanosť Francúzska k rezolúcii č. 2803, ktorú 17. novembra 2025 prijala Bezpečnostná rada OSN a ktorej cieľom je najmä posilniť dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Táto rezolúcia OSN sa odvoláva na „dôveryhodnú cestu k palestínskemu sebaurčeniu a štátnosti“ a spomína „dialóg medzi Izraelom a Palestínčanmi s cieľom dohodnúť sa na politickom horizonte mierového a prosperujúceho spolužitia“.
Kanada nezaplatí
Spojené štáty pozvali do Rady mieru zhruba 60 krajín. Pozvánka by bola platná tri roky, uviedla AFP, ktorá sa oboznámila s príslušným dokumentom. Stále členstvo prezident Trump podmienil platbou vo výške jednej miliardy dolárov, zatiaľ čo on sám by v nej mal doživotné predsedníctvo.
„Kanada nebude platiť za miesto v rade a zatiaľ ju o to nikto nežiadal,“ povedal v pondelok zdroj kanadskej vlády.
Kanadský premiér Mark Carney však medzičasom naznačil, že by prijal pozvanie zúčastniť sa na práci tohto grémia. Jeho úrad to objasnil tým, že „je dôležité mať miesto pri rokovacom stole, aby sa tento proces formoval zvnútra, aj keď je ešte potrebné riadne doladiť niektoré detaily, aby sa formalizovali ďalšie kroky.“
Orbán ponuku prijal takmer okamžite
Spravodajský web Euronews informoval, že maďarský premiér Viktor Orbán je dosiaľ jediným lídrom členského štátu EÚ, ktorý pozvanie prijal.
Okrem Orbána dostali pozývacie listiny aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, talianska premiérka Giorgia Meloniová, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí, jordánsky kráľ Abdalláh II. či kazašský prezident Kasym Žomart-Tokajev. Kremeľ v pondelok oznámil, že Trump pozval za člena rady aj ruského prezidenta Vladimira Putina.
Rada je súčasťou Trumpovho mierového plánu, s ktorým súhlasili Izrael aj palestínske militantné hnutie Hamas. Na základe tohto plánu vstúpilo 10. októbra 2025 do platnosti prímerie v palestínskej enkláve, ktoré pozastavilo dva roky trvajúcu vojnu. Vznik spomínanej rady je súčasťou implementácie druhej fázy prímeria.
Plán stanovuje, že rada bude slúžiť ako medzinárodný dozorný orgán, ktorý bude dohliadať na novú prechodnú palestínsku správu Gazy počas obdobia rekonštrukcie po prímerí.
Otvorený konflikt medzi Izraelom a Palestínou je skrotený už zopár mesiacov. Vydrží však toto prímerie? Pýtali sme sa bezpečnostného analytika z Masarykovej univerzity Josefa Krausa:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"