Nie je to len o snehu. Prečo extrémna zima zastavila tisíce letov a zaskočila aj skúsených Fínov?
Zrušené lety, uviaznutí cestujúci a preťažené letiská. Zima každoročne preveruje leteckú dopravu, no odborníci upozorňujú, že problémom nie je len sneh na dráhach. Rozhodujúce je odmrazovanie lietadiel, ktoré môže v extrémnych podmienkach paralyzovať celý systém.
Prečo Fínsko zvyčajne zimu zvláda
Fínsko patrí medzi krajiny, ktoré majú s extrémnym zimným počasím dlhoročné skúsenosti. Nízke teploty a husté sneženie sú tam bežnou súčasťou zimy, preto majú letiská detailne prepracované plány údržby. Píše o tom Euronews.
Na helsinskom letisku prebieha každodenná údržba aj takzvané cielené odstraňovanie snehu. „Cielené odstraňovanie snehu znamená, že pri mimoriadnych snehových udalostiach sa plán parkovania lietadiel pripravuje približne 12 hodín vopred, aby vznikli súvislé voľné plochy na odbavovacej stojánke,“ vysvetlil Anssi Väisänen, manažér prevádzky stojísk spoločnosti Finavia.
Údržbári tak môžu naraz vyčistiť veľké plochy a následne sa môže začať proces obratu lietadiel. Podobná pozornosť sa venuje aj vzletovým a rolovacím dráham. V Helsinkách je v pohotovosti približne 200 vozidiel a strojov, od pluhov až po chemické postrekovače.
Najvýkonnejšími sú obrovské odmetacie frézy Vammas PSB 5500 s hmotnosťou 31 ton, ktoré dokážu vyčistiť pás široký 5,5 metra za 11 minút. „Tieto stroje sa počas zimnej sezóny používajú až 800 hodín,“ uviedol Pyry Pennanen, šéf údržby letiskových plôch v Helsinkách.
Letisko má na vyčistenie jednej z troch vzletových dráh časový limit 13 minút, pričom v praxi sa to vďaka presným postupom často podarí ešte rýchlejšie. Kým sa jedna dráha čistí, ďalšie dve zostávajú v prevádzke.
Letisko v Bratislave po snehovej kalamite opäť otvorili. Lety sú vybavované, môžu však vznikať meškania
Keď zlyhá odmrazovanie
Aj letiská severne od polárneho kruhu sa zatvárajú len výnimočne. Napríklad na letisku Ivalo počas extrémnych mrazov v roku 2023, keď teplota klesla na mínus 35 stupňov, zrušili len jediný let.
Na letisku Kittilä však situácia vyzerala inak. Po niekoľkých dňoch silných mrazov teplota 11. januára klesla až na mínus 37 stupňov Celzia a letecká prevádzka bola vážne narušená. Kým kombinácia snehu a ľadu zaťažuje kapacity letísk, hlavný problém predstavoval ľad na samotných lietadlách.
Ten môže zablokovať pohyblivé časti a klapky na krídlach. „Je extrémne nebezpečné letieť s ľadom na krídlach. Prúdenie vzduchu sa naruší, lietadlo stratí vztlak a zrúti sa,“ povedal pre holandský denník De Telegraaf odborník na letectvo Joris Melkert z Technickej univerzity v Delfte.
Odmrazovanie si vyžaduje najprv odstránenie ľadu teplou vodou a následne nanesenie vrstvy nemrznúcej kvapaliny. Tento proces môže trvať na jednom lietadle od 10 do 30 minút.
Zástupca spoločnosti Finavia pre Euronews uviedol, že pri suchom mraze odmrazovanie nie je vždy potrebné, no pri vlhkom vzduchu sa bez neho nezaobídu. „Vzhľadom na mimoriadne náročné podmienky boli letecké spoločnosti nútené zrušiť lety do Kittilä v piatok, sobotu aj nedeľu,“ dodal.
Problémy spôsobilo aj zamŕzanie konektorov pozemnej techniky a poklopov vozidiel počas tankovania, čo znemožnilo ďalšie odmrazovanie.
Prišiel silný vír a Európa zažíva zimu, akú nepoznala celé roky. Čaká nás ďalšie sneženie a mrazy zosilnejú
Tisíce zrušených letov a chýbajúca kvapalina
Podobný problém sa objavil aj začiatkom januára na amsterdamskom letisku Schiphol, kde bolo pre silné mrazy zrušených viac než 3 000 letov. Hoci sneženie skomplikovalo čistenie dráh, rozhodujúcim faktorom bolo opäť odmrazovanie lietadiel.
Podľa De Telegraaf Schiphol nevybudovali odmrazovacie zariadenia pri každej dráhe pre ich vysoké náklady. Lietadlá tak museli dlhšie rolovať, čo v extrémnom počasí vytváralo úzke hrdlá.
Hlavná záťaž však dopadla na spoločnosť KLM, ktorá zabezpečuje väčšinu odmrazovania. Na tento proces má vyčlenených 100 zamestnancov a 25 vozidiel, všetky však boli počas mrazivých dní nasadené nepretržite. Po niekoľkých dňoch sa zásoby odmrazovacej kvapaliny začali míňať, čo viedlo k ďalším rušeniam letov.
KLM musela vyslať zamestnancov do Nemecka, aby priviezli viac než 100-tisíc litrov kvapaliny. Prevádzka sa tak mohla obnovovať len postupne. „Tento dominový efekt spôsobuje, že Schiphol sa v takýchto dňoch so snehom úplne zablokuje. Sme na smiech celej Európe,“ povedal anonymne jeden zo zamestnancov KLM pre De Telegraaf.
Ako upozorňuje Euronews, zimné výpadky leteckej dopravy ukazujú, že aj technologicky vyspelé letiská narážajú na limity, ak sa stretne extrémny mráz, vlhkosť a nedostatočné kapacity na odmrazovanie lietadiel.