V Arktíde simulujú vojnu s Ruskom. „Trumpovo Grónsko“ ukradlo Ukrajine všetku pozornosť

Politický rozruch okolo Grónska prehlušuje Ukrajinu.

Britské komandové sily  vojaci
Foto: Facebook/HM Armed Forces
Britské komandové sily počas výcviku.

Británia zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde a posilňuje výcvik kráľovských mariňákov v severnom Nórsku v reakcii na rastúce bezpečnostné riziká spojené s Ruskom.

Zároveň sa v regióne stupňuje politické napätie po tom, ako americký prezident Donald Trump opakovane presadzuje myšlienku prevzatia kontroly nad Grónskom.

Extrémny výcvik a rozširovanie tábora Camp Viking

Ako píše Politico, britské kráľovské mariňácke jednotky absolvujú v arktických podmienkach extrémny výcvik, ktorý simuluje možné nasadenie v prípade aktivovania článku 5 NATO o kolektívnej obrane. Výcvik prebieha v tábore Camp Viking v severonórskom Skjolde, ktorý Británia otvorila v roku 2023 po ruskej invázii na Ukrajinu.

Kapacita zariadenia má na jar dosiahnuť 1 500 vojakov a v roku 2026 približne dvetisíc. Podľa britskej ministerky zahraničných vecí Yvette Cooperovej tak Londýn v priebehu troch rokov prakticky zdvojnásobí počet svojich mariňákov pôsobiacich v Nórsku.

Cvičenia zodpovedajú scenárom, ktoré by NATO využilo pri kolektívnej obrane. Veliteľ britského komanda brigádny generál Jaimie Norman upozornil, že Európa sa už nenachádza v stave mieru, ale na škále medzi mierom a vojnou. Arktída má podľa neho zásadný význam pre bezpečnosť celého euroatlantického priestoru.

(Článok pokračuje pod videom.)

Viaceré spojenecké vojská mieria na cvičenie NATO v Grónsku. Prví vojaci už dorazili.

Grónsko odvádza pozornosť od Ukrajiny

Na opačnej strane Arktídy však vzniká iný typ krízy. Prezident Trump vyvoláva napätie snahou o získanie Grónska, čo odvádza pozornosť európskych spojencov od vojny na Ukrajine.

Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide otvorene priznal frustráciu z toho, že otázka Grónska zatláča do úzadia diskusiu o Ukrajine.

Cooperová a Eide preto verejne podporili myšlienku misie NATO s názvom „Arctic Sentry“, ktorá by mala posilniť vojenskú spoluprácu v Arktíde a čeliť ruským hrozbám.

Zároveň má signalizovať USA, že Európa je pripravená niesť väčší diel zodpovednosti za bezpečnosť regiónu. Konkrétne parametre misie, vrátane rozsahu nasadenia a počtu vojakov, zatiaľ nie sú známe.

Bezpečnostné riziká v Arktíde sa podľa Cooperovej nedajú deliť na východné a západné. Poukázala na ruskú severnú flotilu, tieňové flotily s ropou, špionážne plavidlá aj hrozby pre podmorské káble. Zdôraznila, že ruské aktivity v severných vodách majú priamy dosah na transatlantickú bezpečnosť.

Eide zároveň varoval pred bezprostredným rizikom v oblasti polostrova Kola a ruského prístavného mesta Murmansk, kde sa nachádza najväčšia koncentrácia ruských jadrových kapacít vrátane schopnosti druhého úderu.

V prípade krízy by sa región podľa neho veľmi rýchlo stal centrom vojenského napätia, čo si vyžaduje nepretržitú prítomnosť spojeneckých síl a schopnosť rýchleho posilnenia.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"