Dva nočné kluby, rovnaká smrteľná chyba. Prečo ľudia nemali šancu uniknúť? Plameňom stačilo 90 sekúnd
Požiar, ktorý sa v nočnom klube rozšíri za menej než minútu, necháva ľuďom len minimálnu šancu na únik. Skúsenosti preživších z tragédie v USA v roku 2003 dnes znepokojivo pripomína požiar vo švajčiarskom lyžiarskom stredisku, pri ktorom zahynuli desiatky mladých ľudí.
Oheň, ktorý sa vymkol kontrole v priebehu sekúnd
Gina Russová sledovala v roku 2003 koncert rockovej skupiny Great White spolu so svojím snúbencom Fredom Crisostomim v klube The Station v meste West Warwick v americkom štáte Rhode Island. Všetko sa zmenilo v okamihu, keď z pódia vyšľahli štyri pyrotechnické svetlice.
„Stalo sa to okamžite. Veľmi rýchlo sa to zhoršilo. Ten spätný záblesk prišiel v zlomku sekundy,“ povedala Gina pre BBC. Pyrotechnika zapálila akustické penové panely na stenách a strope, ktoré mali tlmiť hluk. Nasledoval hustý čierny dym, teplo začalo taviť svietidlá nad hlavami ľudí a v klube vypukla panika.
Keď sa Gina so snúbencom pokúsili dostať k bočnému východu pri pódiu, vyhadzovač im zablokoval cestu. Vzápätí sa dav vrhol k hlavnému východu. „Telá sa hromadili jedno na druhom,“ spomína Gina. Posledné, čo si pamätá, bolo, že sa jej podarilo dostať von. Potom skolabovala.
Po 11 týždňoch v umelom spánku sa dozvedela, že jej snúbenec jej zachránil život, no sám v požiari zahynul. Tragédia si vtedy vyžiadala 100 obetí.
Požiar v Crans-Montane vyšetrujú ako neúmyselné usmrtenie. Majiteľa baru vzali na tri mesiace do väzby
Desivo podobný scenár vo Švajčiarsku
Takmer identická katastrofa sa odohrala v skorých ranných hodinách na Nový rok 2026 v bare Le Constellation v lyžiarskom stredisku Crans-Montana vo Švajčiarsku. Požiar si vyžiadal 40 obetí, prevažne mladých ľudí, a mnohí preživší utrpeli ťažké popáleniny.
Podľa odborníkov boli v oboch prípadoch spúšťačom vnútorné pyrotechnické efekty a horľavé penové materiály. Britský expert na vyšetrovanie požiarov Richard Hagger uviedol, že je „na 99 % presvedčený, že švajčiarsky požiar spôsobili prskavky“ pripevnené na fľašiach šampanského. Ak by bola pena nehorľavá, „tlela by, nehorela“.
Švajčiarske úrady navyše priznali, že bar neprešiel bezpečnostnou kontrolou päť rokov.
Keď nastane „flashover“, šanca na prežitie mizne
V oboch tragédiách zohral kľúčovú úlohu takzvaný flashover – moment, keď sa nahromadené horúce plyny pri strope rozšíria späť nadol a v zlomku sekundy zapália celý priestor. Nábytok, oblečenie aj pokožka sa vtedy vznietia takmer naraz.
Phil Barr, ktorý prežil požiar v The Station, opisuje, že plamene sa rýchlo dostali nad jeho hlavu. „Zrazu všetko horelo. Viditeľná bola len oranžová žiara za hustým čiernym dymom,“ povedal pre BBC. „Bolo to, akoby ste sa ocitli v rozpálenej rúre.“
Unikol tak, že sa doslova prebil cez bočné dvere a spadol do snehu pred klubom. Prežil, no utrpel vážne poškodenie pľúc.
Záznam televízneho štábu, ktorý bol v klube náhodou kvôli reportáži o bezpečnosti, ukazuje, že plamene dosiahli strop za 25 sekúnd a do 90 sekúnd bol priestor plný toxického dymu. Odborné vyšetrovanie potvrdilo, že podmienky v strede miestnosti boli po minúte a pol smrteľné.
Prvé závery vyšetrovania tragédie vo Švajčiarsku: Požiar baru spôsobili pyrotechnické sviečky príliš blízko stropu
Ľudia podceňujú rýchlosť ohňa
Profesor Ed Galea, jeden z popredných svetových expertov na správanie ľudí pri požiaroch, upozorňuje, že ľudia majú sklon nebezpečenstvo podceňovať. „Nazývame to syndróm priateľského ohňa. Oheň už nie je súčasťou nášho každodenného života, a tak strácame predstavu, ako rýchlo sa môže rozšíriť,“ vysvetľuje.
Podľa neho majú ľudia často tendenciu sledovať oheň, natáčať ho alebo sa snažiť ukryť, namiesto okamžitého úniku. To potvrdzujú aj zábery zo Švajčiarska, na ktorých niektorí mladí návštevníci požiar spočiatku filmovali alebo sa ho snažili uhasiť bundami.
„Nejde o vek. Deje sa to stále, odkedy tieto situácie skúmame,“ zdôraznil Galea.
Lekcie, ktoré sa svet stále nenaučil
Podľa výskumu profesora Galeu si od roku 2000 podobné požiare vyžiadali približne 1 200 životov. V pätnástich prípadoch zohrala úlohu pyrotechnika, v trinástich horľavé dekoračné či akustické materiály. Napriek tomu neexistuje jednotný medzinárodný požiarny kód, ktorý by bol záväzný pre všetky krajiny.
Zatiaľ čo v letectve sa po nehodách prijímajú globálne opatrenia, požiare budov sa často riešia izolovane. Výsledkom je, že rovnaké chyby sa opakujú.
Gina aj Phil dnes žijú s následkami tragédie. Phil sa po ťažkom poškodení pľúc musel nanovo učiť žiť, Gina dodnes smúti za snúbencom, ktorého stratila. „Uvedomil som si, čo som mohol stratiť, a že musím energiu venovať tomu, na čom naozaj záleží,“ povedal Phil.
Ako pripomína BBC, práve schopnosť okamžite rozpoznať hrozbu a bez váhania hľadať únikovú cestu môže v podobných situáciách rozhodovať o živote a smrti.