USA a Izrael nesú zodpovednosť za obete protestov, tvrdí Irán. Trump vraj hľadá zámienku na vojenský zásah
Iránska misia pri OSN v utorok obvinila Spojené štáty a Izrael, že nesú zodpovednosť za stovky obetí protivládnych protestov v Iráne.
Americký prezident Donald Trump podľa nej tiež podnecuje k násiliu, hľadá zámienku pre vojenskú intervenciu, ohrozuje suverenitu a bezpečnosť Iránu a snaží sa destabilizovať vládu, napísali dnes tlačové agentúry. Protivládne protesty si podľa ľudskoprávnych organizácií citovaných agentúrou AP doteraz vyžiadali viac ako 2 570 obetí a vyše 18 100 zadržaných, z ktorých niektorým hrozí trest smrti.
Trump predtým režimu opakovane pohrozil americkou intervenciou na ochranu demonštrantov. V pondelok oznámil 25-percentné dovozné clá na produkty zo všetkých krajín, ktoré obchodujú s Iránom. V utorok cez sociálne siete vyzval Iráncov, aby pokračovali v protestoch a zmocnili sa inštitúcií v krajine. Sľúbil im pomoc bez toho, aby jej formu špecifikoval. Večer potom po správach o trestoch smrti pre niektorých zadržaných protestujúcich pohrozil veľmi tvrdými krokmi, ktorých podobu tiež nespresnil.
Protestujte, obsaďte inštitúcie, odkázal Trump iránskym demonštrantom. Americká pomoc je vraj na ceste
Zámienka USA na zásah v Iráne?
„Spojené štáty a izraelský režim nesú priamu a nepopierateľnú právnu zodpovednosť za straty na životoch nevinných civilistov, najmä mladých ľudí,“ napísal podľa agentúry Reuters iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Írčenie v liste Bezpečnostnej rade OSN. Iránske úrady obvinili USA aj Izrael z podnecovania nepokojov už skôr.
„Výplod fantázie a politika Spojených štátov voči Iránu sú založené na zmene režimu, pričom sankcie, vyhrážky, organizované nepokoje a chaos slúžia ako modus operandi na vytvorenie zámienky pre vojenskú intervenciu,“ dodala agentúra AFP.
Hrozia opätovným útokom
Agentúra Reuters v stredu s odvolaním sa na vysokopostaveného iránskeho činiteľa uviedla, že zástupcovia krajiny po Trumpových slovách varovali okolité štáty. „Teherán oznámil ostatným krajinám v regióne od Saudskej Arábie a Spojených arabských Emirátov až po Turecko, že zasiahne americké vojenské základne na ich území, ak sa Spojené štáty rozhodnú udrieť na Irán,“ povedal zdroj. Uviedol tiež, že Irán štáty požiadal, aby Washingtonu zabránili v útoku.
Iránsky činiteľ doplnil, že bola pozastavená priama komunikácia medzi iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím a Trumpovým splnomocnencom Stevom Witkoffom. Hrozby USA podľa neho podkopali diplomatické úsilie a viedli k zrušeniu potenciálnych stretnutí medzi oboma predstaviteľmi, ktorých cieľom bolo nájsť diplomatické riešenie jadrového sporu. Arakčí naopak hovoril so svojím tureckým náprotivkom Hakanom Fidanom, ktorý podľa Reuters zdôraznil nutnosť rokovaní na vyriešenie napätia v regióne.
„Podvratné vonkajšie zásahy“ do vnútornej politiky Iránu v utorok odsúdilo aj Rusko, podľa ktorého by opakovanie minuloročných útokov malo „katastrofálne dôsledky“ pre Blízky východ a medzinárodnú bezpečnosť. Odkazovalo na júnové letecké údery Izraela proti iránskej jadrovej a vojenskej infraštruktúre, ku ktorým sa jednorazovo pridali aj USA.
Iránom od 28. decembra zmietajú rozsiahle protesty, ktoré si podľa iránskej ľudskoprávnej organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA) sídliacej v Spojených štátoch vyžiadali najmenej 2571 ľudských životov. Z toho bolo 2 403 protestujúcich, 147 ľudí spojených s režimom a 12 detí a deväť civilistov, ktorí sa na demonštrácii nezúčastnili. Podľa nej bolo tiež zadržaných viac ako 18 100 ľudí. Organizácia pôvodne uvádzala 2003 mŕtvych a 16 784 zadržaných. Niektoré odhady však hovoria o 6 000 obetiach. Údaje nemožno nezávisle overiť, keďže v krajine od minulého štvrtka nefunguje internetové pripojenie.
Na protest proti represiám si iránskych veľvyslancov predvolali Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Fínsko či Belgicko. EÚ diskutuje o uvalení nových sankcií na Irán.