Po Grónsku láka Trumpa aj Grécko. Z krajiny chce vytlačiť čínsky vplyv, odpoveďou má byť nenápadný prístav
Nenápadné grécke mestečko Eleuzína, ležiace na okraji aténskej aglomerácie, sa nečakane dostalo do centra geopolitickej pozornosti. Ako informovala agentúra Bloomberg, Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa hľadajú spôsob, ako obmedziť vplyv Číny na strategickú infraštruktúru v Európe. Jedným z hlavných cieľov je pritom najväčší grécky prístav Pireus, ktorý je v rukách čínskeho štátneho lodného gigantu Cosco.
Washington preto podporuje myšlienku rozvoja Eleuzíny ako alternatívneho nákladného uzla. Projekt by mal nielen ekonomický, ale najmä strategický rozmer a zapadol by do širšej snahy USA oslabovať čínsku prítomnosť v kľúčových logistických bodoch.
Prístav v Pireus sa stal jedným zo symbolov čínskej ekonomickej expanzie do Európy. Spoločnosť Cosco vstúpila do prístavu už v roku 2009 získaním koncesie na prevádzku dvoch kontajnerových terminálov. Počas vrcholu gréckej dlhovej krízy v roku 2016 potom odkúpila 67-percentný podiel v správe prístavu za 368,5 milióna eur.
Podľa Bloombergu sa z Pirea pod čínskym vedením stal jeden z najväčších kontajnerových prístavov v Európe a zároveň jeden z najrušnejších osobných prístavov v Stredomorí. Príjmy sa za približne desať rokov viac než zdvojnásobili a v roku 2024 dosiahli okolo 231 miliónov eur.
Atény považujú tento obchod za uzavretú kapitolu a dôkaz toho, že krajina je po rokoch krízy opäť schopná prilákať veľkých investorov. Pre Washington však ide o strategickú slabinu.
Americká odpoveď: Eleuzína
Práve tu vstupuje do hry Eleuzína, prístav vzdialený zhruba 20 kilometrov od Pirea. Ide o oblasť s dlhoročnou priemyselnou históriou, ktorú v posledných desaťročiach zatienil rozmach Atén a dominantná poloha Pirea.
Ako uvádza Bloomberg, Spojené štáty sa už niekoľko rokov snažia posilniť svoju prítomnosť v Grécku, najmä v energetike. V roku 2023 americká rozvojová agentúra poskytla úver vo výške 125 miliónov dolárov na obnovu miestnych lodeníc v Eleuzíne. Cieľom bolo oživiť infraštruktúru, ktorá by v budúcnosti mohla slúžiť aj širším logistickým ambíciám.
Zásadný impulz prišiel po nástupe novej americkej veľvyslankyne v Aténach, Kimberly Guilfoyleovej. Tá otvorene kritizovala čínsku akvizíciu Pirea a označila ju za „nešťastnú“, keďže v čase predaja neexistovala žiadna západná alternatíva.
„Máme veľký záujem o americkú infraštruktúru, ktorá by pomohla vyvážiť čínsky vplyv v prístave Pireus,“ povedala Guilfoyleová krátko po nástupe do funkcie v rozhovore pre grécke médiá.
Opatrný postoj Atén
Grécka vláda sa snaží lavírovať medzi záujmami oboch veľmocí. Premiér Kyriakos Mitsotakis opakovane zdôraznil, že dohody uzavreté predchádzajúcimi vládami musia byť rešpektované, keďže stabilita a dôvera investorov sú pre krajinu kľúčové.
Zároveň však pripúšťa, že Grécko má viacero prístavov, ktoré môžu byť rozvíjané s pomocou zahraničného kapitálu. „Je možné rešpektovať to, čo už bolo dohodnuté, a zároveň vytvoriť priestor pre nové americké investície,“ uviedol Mitsotakis v novembrovom rozhovore pre Bloomberg.
Čína reagovala ostro. Jej veľvyslanectvo obvinilo Spojené štáty zo snahy zneužívať Grécko na presadzovanie vlastných geopolitických cieľov a americké vyjadrenia označilo za prejav „mentality studenej vojny“.
Realita je zložitejšia
Hoci sa Eleuzína dostáva do centra pozornosti, experti upozorňujú, že projekt má pred sebou dlhú a komplikovanú cestu. Podľa Constantina Filisa z American College of Greece, ktorého cituje agentúra, ide o technicky, právne aj politicky náročný zámer.
„Ak sa niečo zrealizuje, pôjde o proces na dlhé roky. Určite nie o otázku jedného či dvoch rokov,“ upozornil Filis.
Skeptickí sú aj niektorí miestni obyvatelia. Eleuzína je už dnes dopravne preťažená pre blízkosť rafinérie a priemyselných závodov. Rozšírenie prístavu by mohlo situáciu ešte zhoršiť. Časť obyvateľov by namiesto ďalšieho priemyselného rozvoja privítala skôr revitalizáciu pobrežia a zlepšenie kvality života.
Ako pripomína Bloomberg, Grécko má historickú skúsenosť s tým, že sa ocitá medzi záujmami veľkých hráčov, od povojnových zásahov Západu až po súčasnú vojenskú prítomnosť USA na Kréte. Rivalita medzi Washingtonom a Pekingom tento vzorec oživuje v novom kontexte.
Eleuzína, kedysi centrum starovekých eleuzínskych mystérií a nedávno aj Európske hlavné mesto kultúry, sa tak môže stať ďalším symbolom toho, ako globálne mocenské napätie preniká do miest, ktoré ešte donedávna stáli bokom veľkej politiky. Detaily americko-gréckeho plánu by mali byť známe v nasledujúcich mesiacoch.
Grécko však nezaujíma len Čínu a USA. Prednedávnom v Aténach rokoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"