Penicilín, mikrovlnka aj suchý zips. Nebolo to len o šťastí. Prečo niektorým praje náhoda viac než iným?

Pojem „náhoda“ sa dnes spája s príjemnými zhodami či nečakanými objavmi. Jeho význam však siaha hlbšie než len k šťastiu či samotnej náhode – podľa jazykovedcov a výskumníkov ide aj o schopnosť všímať si príležitosti a reagovať na ne.

Ako pripomína aktuálne vydanie rubriky Word of the Week americkej verejnoprávnej stanice NPR, slovo „serendipity“ (teda po slovensky „náhoda“ - pozn. red.) sa od 18. storočia používa na opis prelomových vedeckých a technologických objavov, ako je penicilín, mikrovlnná rúra či suchý zips. Nehovoriac o tom, že sa stalo súčasťou literatúry, hudby aj filmu.

Písali sme

Prišiel investovať milióny do poľského klubu, zabil ho piroh. Americký milionár zahynul počas nešťastnej večere

Podľa mnohých výkladových slovníkov znamená náhoda „schopnosť nachádzať hodnotné alebo príjemné veci, ktoré človek nehľadal“ alebo „šťastie, ktoré má podobu takéhoto nájdenia“.

Slovo so známym pôvodom

Hoci pojem označuje nečakané objavy, jeho pôvod je presne zdokumentovaný. Jazykovedec Colin Gorrie upozorňuje, že ide o jedno z mála slov, pri ktorých možno presne určiť čas aj miesto vzniku.

Slovo „náhoda“ prvýkrát použil anglický politik a spisovateľ Horace Walpole v liste z 28. januára 1754. Inšpiroval sa perzskou rozprávkou Traja princovia zo Serendipu, pričom Serendip je historický názov Srí Lanky.

Walpole v liste opísal princov, ktorí počas svojich ciest objavovali veci, ktoré nehľadali – kombináciou náhody a bystrosti. Ako príklad uviedol situáciu, keď dokázali zistiť, že mulica je slepá na jedno oko, len na základe toho, z ktorej strany cesty bola spasená tráva.

Podľa Gorrieho sa samotný príbeh dostal do Anglicka cez viacero jazykov a krajín – z perzštiny do taliančiny, následne do francúzštiny a až potom do angličtiny.

(Článok pokračuje pod videom.)

Káva je neodmysliteľnou súčasťou života v Turecku. Veštia z nej budúcnosť a je aj spôsobom, ako dokázať lásku.

Viac než šťastná náhoda

Význam slova sa postupne rozšíril. Dnes sa často používa ako označenie pre akúkoľvek pozitívnu náhodu. Podľa odborníkov však serendipita zahŕňa aj aktívnu zložku – schopnosť príležitosť rozpoznať a využiť.

Na tento aspekt upozorňuje aj Sanda Erdelezová zo School of Library and Information Science na Simmons University (ide o jednu z vysokých škôl v Bostone - pozn. red). Vo svojom výskume sa venovala ľuďom, ktorí nečakane narazia na dôležité informácie, hoci ich aktívne nehľadajú. Nazvala ich „super-encounters“.

Ide podľa nej o zvedavých ľudí s viacerými záujmami, ktorí dokážu prepájať rôzne oblasti a všímať si detaily. Práve schopnosť „zastaviť sa a všímať si“ zohrala kľúčovú úlohu pri viacerých známych objavoch.

Ako dať náhode priestor

Podľa Erdelezovej nie je serendipita len otázkou šťastia, ale aj správania. Odporúča vytvárať si v každodennom živote priestor, ktorý umožní všímať si nečakané podnety – napríklad nenechať si každú minútu presne naplánovanú.

„Nechať okolo seba trochu prázdneho priestoru, namiesto toho, aby bolo všetko presne načasované a naprogramované, je jedným z návykov, ktoré podporujú schopnosť všímať si,“ dodáva.