Otázky a odpovede: Ruská vlajka, sankcionovaná ropa a zásah USA. Stal sa incident, ktorý zvyšuje napätie s Moskvou

Podľa stanice CNN, ktorá sa odvoláva na amerických predstaviteľov, incident zvyšuje napätie medzi Washingtonom a Moskvou a zároveň zasahuje aj ruského spojenca Venezuelu. Aké sú podrobnosti a možné dôsledky zásahu proti ruskému tankeru?

Prečo USA tanker zadržali?

Spojené štáty v stredu (7. 1.) zadržali ropný tanker plaviaci sa pod ruskou vlajkou, ktorý je podľa Washingtonu súčasťou takzvanej tieňovej flotily obchádzajúcej medzinárodné sankcie. Loď, pôvodne známa ako Bella 1, bola už v roku 2024 zaradená na sankčný zoznam USA pre podozrenia z prepravy iránskej ropy.

O akú loď ide a prečo zmenila identitu?

Tanker bol pôvodne známy pod menom Bella 1 a plavil sa pod vlajkou Guyany. Keď sa ho minulý mesiac pokúsila zadržať americká pobrežná stráž počas cesty do Venezuely, posádka odmietla spoluprácu a loď náhle zmenila kurz smerom do Atlantiku. Neskôr sa na jej trupe objavila ruská vlajka a v lodných registroch sa objavila pod novým názvom – Marinera.

Kde a ako prebehlo samotné zadržanie?

Podľa webovej stránky MarineTraffic, ktorá sleduje pohyb lodí, došlo k zásahu približne 305 kilometrov južne od Islandu v severnom Atlantiku. Dáta ukazujú, že tanker krátko pred zadržaním prudko zmenil smer plavby. Ruské ministerstvo dopravy následne potvrdilo, že po vstupe amerických síl na palubu stratilo s loďou kontakt.

Na operácii sa mali podieľať aj príslušníci elitných jednotiek amerického námorníctva SEAL, ktorých na palubu dopravili špeciálne vrtuľníky.

USA pred zadržaním tankera presunuli vojenské prostriedky do Spojeného kráľovstva, ktoré potvrdilo, že Spojeným štátom poskytlo pomoc na ich žiadosť.

Prevážala loď v čase zadržania ropu?

Nie. Analytická spoločnosť Kpler uviedla, že tanker v čase zadržania neprevážal žiadny náklad. Zároveň však upozornila, že loď mala v minulosti dlhé obdobia, keď mala vypnutý automatický identifikačný systém AIS (systém sledovania lodí v reálnom čase).

Ide o bežnú taktiku lodí zapojených do nelegálnej prepravy sankcionovanej ropy.

Čo zásahu predchádzalo?

USA nezverejnili vlastné zábery zo zadržania tankera Bella 1. Ruské štátne médiá RT však zverejnili zrnité video, ktoré podľa ich tvrdenia ukazuje, ako plavidlo sledovalo pohyby Bella 1 niekoľko dní pred zásahom.

Na záberoch natočených z paluby Bella 1 je vidieť neoznačené plavidlo v diaľke, čiastočne zahalené hmlou. RT tvrdí, že ide o loď americkej pobrežnej stráže pôsobiacu v Atlantickom oceáne.

Americká ministerka vnútornej bezpečnosti Kristi Noemová doplnila, že posádka pobrežnej stráže na lodi Munro sledovala tanker celé týždne „na otvorenom mori a cez zradné búrky“. Nie je však isté, či zobrazené plavidlo na videu RT skutočne bola Munro.

Podľa amerických predstaviteľov Moskva ešte pred zadržaním presunula do oblasti námorné prostriedky vrátane ponorky, aby tanker chránila na jeho ceste do Európy. Nie je však jasné, ako blízko sa ruské jednotky v čase zásahu nachádzali.

Ako reagovala Moskva?

Rusko zadržanie ostro odsúdilo a tvrdí, že žiadny štát nemá právo použiť silu proti plavidlám riadne registrovaným v inej krajine, pričom sa odvoláva na Dohovor OSN o morskom práve z roku 1982, ktorý USA nepodpísali.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí podľa agentúry TASS žiada návrat ruských občanov z paluby do vlasti.

Ruský poslanec Leonid Slutsky označil akciu USA za „pirátstvo 21. storočia“, porušujúce medzinárodné právo. Prezident Vladimir Putin sa zatiaľ k udalosti nevyjadril.

Biely dom obavy z eskalácie konfliktu s Ruskom odmieta a zdôrazňuje, že ide o presadzovanie americkej sankčnej politiky.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová zareagovala pokojne a odmietla hroziacu konfrontáciu, pričom pripomenula, že americký prezident Donald Trump udržiava dobré osobné vzťahy s Putinom a očakáva ich pokračovanie.

Kritizovali postup USA aj ďalšie krajiny?

Čína zásah odsúdila a označila ho za „vážne porušenie medzinárodného práva“.

Vyhlásila, že jednostranné sankcie bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN považuje za nelegitímne.

Zadržali USA aj ďalšie lode?

V rámci samostatnej operácie USA v stredu (7. 1.) oznámili zadržanie ropného tankera Sophia v medzinárodných vodách blízko Karibiku.

Americké Južné veliteľstvo označilo loď za „bezštátny a sankciovaný tanker“, pričom údajne vykonávala v Karibskom mori nezákonné aktivity. Loď prevážala približne dva milióny barelov ropy naloženej vo venezuelskom prístave.

Budú USA v zadržiavaní tankerov pokračovať?

Biely dom avizoval, že áno.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa deklaruje, že bude pokračovať v zásahoch proti lodiam takzvanej tieňovej flotily, aj keď to môže ďalej zvyšovať napätie s Ruskom a Čínou.

Podľa hovorkyne Bieleho domu Karoline Leavittovej bude Trump „presadzovať politiku v najlepšom záujme USA“, čo znamená uplatňovanie embarga voči všetkým lodiam tieňovej flotily, ktoré nelegálne prepravujú ropu.

Údaje analytickej spoločnosti Kpler ukazujú, že medzi októbrom 2025 a januárom 2026 naložilo vo Venezuele ropu alebo vykurovací olej aspoň 16 plavidiel. Desať z nich vyplo sledovacie vysielače AIS a pravdepodobne opustilo krajinu.

Zvyšných šesť lodí, naložených v decembri a januári, má podľa Kpleru celkovú kapacitu približne 9 miliónov barelov ropy. Tri z nich stále zostávajú vo Venezuele, zatiaľ čo ostatné tri vypli svoje AIS vysielače.

Pozrite si reportáž zo 7. januára 2026 o zadržaní ropných tankerov: