Zobchodovali Venezuelu? Rusko kedysi ponúkalo USA dohodu o sférach vplyvu, na oplátku chcelo „voľnú ruku“ na Ukrajine
Rusko v minulosti testovalo ochotu Spojených štátov pristúpiť na neformálne rozdelenie sfér vplyvu, ktoré by výmenou legitimizovalo jeho ambície na Ukrajine. Vyplýva to zo svedectva bývalej americkej predstaviteľky Fiony Hillovej, na ktoré v týchto dňoch upozornil denník The New York Times.
Hillová, ktorá počas prvého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa pôsobila v Národnej bezpečnostnej rade USA, ešte v roku 2019 pred americkým Kongresom opísala sériu ruských signálov, ktoré mali naznačovať pripravenosť Moskvy „nechať Spojeným štátom voľnú ruku“ vo Venezuele. Podmienkou však bolo, aby Washington prestal brániť ruskému postupu v postsovietskom priestore, najmä na Ukrajine.
Nešlo o oficiálny diplomatický návrh ani o rokovanie na vysokej úrovni. Podľa Hillovej sa myšlienka objavovala skôr v náznakoch, komentároch a mediálnych výstupoch blízkych Kremľu. Ich spoločným menovateľom bola predstava, že veľmoci by si mali navzájom uznať svoje „dvory“ a zdržať sa zasahovania do nich.
Takýto spôsob uvažovania Hillová v Kongrese odmietla a označila ho za neakceptovateľný. Ako uviedla, Spojené štáty v tom čase Moskve jasne odkázali, že Ukrajinu nepovažujú za legitímnu sféru ruského vplyvu a že žiadna výmena za geopolitické ústupky v Latinskej Amerike neprichádza do úvahy.
Ruskí spojenci, americká intervencia
NYT túto epizódu pripomína v kontexte súčasného vývoja vo Venezuele, kde pád režimu prezidenta Nicolása Madura znamená ďalšiu stratu pre Moskvu. Rusko dlhodobo investovalo politický aj vojenský kapitál do podpory Madura, podobne ako v prípade sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorého režim padol pred vyše rokom.
Oficiálna reakcia Kremľa na zásah Spojených štátov vo Venezuele bola síce kritická a postavená na argumente porušenia medzinárodného práva, no podľa denníka je pre Moskvu rozhodujúca iná priorita, a tou je vývoj vojny na Ukrajine a snaha americkej administratívy otvoriť mierové rokovania.
Práve v tomto bode sa v Rusku čoraz otvorenejšie objavuje cynickejší pohľad na medzinárodné pravidlá. Niektorí predstavitelia Kremľa a provládni komentátori interpretujú americký postup ako potvrdenie tézy, že v globálnej politike opäť platí princíp sily. Tento tón zvolil aj bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý vyhlásil, že Washington si po vlastnom zásahu už nemôže nárokovať morálnu nadradenosť.
Pripomenutie výpovede Fiony Hillovej odhaľuje, že ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 nebola náhly zlom, ale vyústila z dlhodobejšej snahy Moskvy presadiť návrat k svetu veľmocenských dohôd, kde o osude menších štátov rozhodujú iní.
Pozrite si, čo o zásahu USA vo Venezuele povedal generál vo výslužbe Pavel Macko:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"