Tusk: Ukrajina je pripravená na kompromis. Koalícia ochotných rokovala o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu
Spojenci Ukrajiny v utorok (6.1.) na stretnutí v Paríži rozhodli, ako bude európska odstrašujúca sila fungovať po uzavretí prímeria a ktoré krajiny sa na nej budú podieľať, povedal novinárom ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky.
Podľa agentúry Reuters po stretnutí lídrov takzvanej koalície ochotných zdôraznil, že viedol konkrétne rokovania s americkými predstaviteľmi o monitorovaní prímeria a že počíta s bezpečnostnými zárukami.
Jeden z bodov spomína zámer nasadiť po dosiahnutí prímeria mnohonárodné sily ako záruku bezpečnosti Ukrajiny, na čom by sa podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského podieľali krajiny koalície, ktoré sú ochotné tak urobiť, čo lídri prerokovali na stretnutí.
Ukrajina je pripravená na kompromis, alebo aspoň o ňom vážne diskutuje, povedal v utorok večer po stretnutí koaličných krajín v Paríži poľský premiér Donald Tusk. Podľa agentúry Reuters zdôraznil, že úlohou je udržať transatlantický tlak na Rusko.
Podľa Tuska utorkové stretnutie potvrdilo jednotu medzi Spojenými štátmi a Európou.
„Ukrajina je pripravená na kompromis,“ uviedol Tusk podľa poľských médií. „Preto musíme Rusko konečne prinútiť, aby sa vážne posadilo za rokovací stôl a začalo rokovať o podmienkach mieru,“ dodal.
Francúzsko, Británia a Ukrajina podpísali spoločné vyhlásenie
Podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona podpísali lídri Francúzska, Veľkej Británie a Ukrajiny na okraji stretnutia spoločné vyhlásenie o budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Podľa správy Macron spolu s britským premiérom Keirom Starmerom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym spoločne vyhlásili napríklad svoj zámer nasadiť mnohonárodné sily ako záruku bezpečnosti Ukrajiny po dosiahnutí prímeria.
„Tieto bezpečnostné záruky zabezpečia, že Ukrajina nebude musieť kapitulovať a že žiadna mierová dohoda nebude v budúcnosti porušená,“ povedal Macron po podpísaní deklarácie s britským premiérom Keirom Starmerom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym.
Mnohonárodné sily majú podporiť obnovu ukrajinskej armády
Podľa francúzskeho prezidenta text schválilo všetkých 35 lídrov koalície ochotných krajín a Macron ocenil konsenzus medzi jej členmi.
Záruky pre Kyjev aj povojnová obnova. Koalícia ochotných rokovala o pláne, ktorý má priniesť mier na desiatky rokov
„Multinárodné sily na Ukrajine budú zložené z ochotných koaličných štátov, ktoré sa chcú zúčastniť. Budú podporovať obnovu ukrajinskej armády a presadzovať odstrašovanie,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
Text tiež spomína podporu ukrajinských ozbrojených síl, účasť na americkom návrhu mechanizmu na monitorovanie prímeria a záväzky pomôcť Ukrajine v prípade porušenia možnej mierovej dohody zo strany Ruska.
Zelenskyj novinárom povedal, že spojenci na stretnutí v Paríži určili, ako bude európska odstrašujúca sila fungovať po prímerí a ktoré krajiny sa na nej budú podieľať.
Podľa agentúry Reuters po stretnutí líder takzvanej koalície ochotných zdôraznil, že viedol konkrétne rokovania s americkými predstaviteľmi o monitorovaní prímeria a že počíta s bezpečnostnými zárukami. Podľa neho ukrajinská delegácia zostáva v Paríži, aby pokračovala v rokovaniach.
Spojené štáty na rokovaniach zastupovali americký vyslanec Steve Witkoff a Jared Kushner, zať amerického prezidenta Donalda Trumpa. Po rokovaniach oznámili, že bezpečnostné protokoly pre Ukrajinu boli z veľkej časti finalizované. „Sme pripravení urobiť všetko, čo bude potrebné, aby sme dosiahli mier,“ povedal Witkoff.
Európski lídri deklarujú jednotu
Macron povedal, že podpora Spojených štátov v otázke bezpečnostných záruk je úprimná a dôveryhodná. Podľa neho sa USA budú osobitne podieľať na monitorovaní frontovej línie.
„Sme bližšie ako kedykoľvek predtým k dosiahnutiu mieru na Ukrajine,“ zdôraznil Starmer v Paríži. Podľa neho však najťažšie momenty rokovaní ešte len prídu.
Po stretnutí britský premiér sľúbil, že jeho krajina sa bude podieľať na monitorovaní prímeria na Ukrajine pod vedením USA. Podľa Starmera bude Británia aj naďalej vyvíjať tlak na Rusko, vrátane ďalších opatrení proti ruskej tieňovej flotile.
Podpora od všetkých štátov
Po zasadnutí koalície predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala, že všetky štáty stoja za Ukrajinou a že ju čaká bezpečná a prosperujúca budúcnosť. „Na dnešnom zasadnutí spojencov Ukrajiny v Paríži zazneli silné prejavy jednoty,“ dodala von der Leyenová.
Podľa premiéra Pedra Sáncheza Španielsko ponúkne svoju armádu na upevnenie mieru na Ukrajine, hneď ako bude dosiahnuté prímerie. „Španielska vláda navrhne, aby sme boli pripravení na vojenskú intervenciu na Ukrajine,“ povedal a dodal, že tento krok bude diskutovať s hlavnými politickými stranami.
Talianska premiérka Giorgia Meloni, ktorá zastupovala krajinu, na stretnutí tiež uviedla, že Taliansko vylučuje vyslanie svojich vojakov na Ukrajinu, čo je dlhodobé stanovisko jej vlády.
„Nestrácame ani jeden deň.“ Zelenskyj oznámil samit koalície ochotných, lídri sa stretnú už budúci týždeň
Babiš po rokovaní
Česká vláda neposkytne peniaze zo štátneho rozpočtu na iniciatívu dodávok munície pre Ukrajinu, ale tá môže pokračovať pod podmienkou, že ju budú financovať iné krajiny. Premiér Andrej Babiš to povedal českým novinárom v Paríži po stretnutí lídrov koalície ochotných.
O budúcnosti iniciatívy bude v stredu rokovať Bezpečnostná rada státu.
„Máme know-how, naše firmy majú know-how. Samozrejme, musí to byť transparentné a bez korupcie,“ povedal v utorok Babiš.
Celkové stretnutie označil Babiš za dôležité. Niektoré body spoločnej deklarácie sú ale podľa neho pre Českú republiku neprijateľné, krajina napríklad nikdy nepošle vojakov na Ukrajinu. Poznamenl aj, že bez prezidenta Donalda Trumpa nikdy mier nebude.
Stretnutie s jasným zámerom
V Paríži sa stretli lídri koalície ochotných. Do Elyzejského paláca prišiel aj Volodymyr Zelenskyj. Riešili mierový plán pre Ukrajinu a bezpečnostné záruky, ktoré majú Kyjevu poskytnúť práve štáty koalície ochotných.
Lídri krajín podporujúcich Ukrajinu hovorili o bezpečnostných zárukách pre Kyjev v prípade prímeria s Ruskom. V praxi ide o to, že by vojaci týchto krajín pôsobili po skončení vojny na Ukrajine, aby zabezpečili to, aby Rusko znovu Ukrajinu nenapadlo. Zelenskyj ešte v decembri pri rokovaní s Trumpom požadoval bezpečnostné garancie na 50 rokov, Trump navrhoval 15.
Babiš mal premiéru, Slovensko chýbalo
Ešte pred samotným stretnutím Macron a Zelenskyj absolvovali bilaterálne rokovanie. Za Česko na stretnutie prvýkrát prišiel premiér Andrej Babiš. Slovensko zastúpenie nemalo, čo kritizoval aj predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling.