Zvíťazila Trumpova malichernosť. WP: Ak by Machadová odmietla nobelovku, už by bola prezidentkou Venezuely
Ak by líderka venezuelskej opozície María Corina Machadová nevyhrala Nobelovu cenu za mier, bola by dnes prezidentkou. Zdroje z Bieleho domu tvrdia, že práve preto odmietol Trump zveriť Venezuelu do rúk opozície.
Prezident USA Donald Trump dal najavo už v piatok, že nepočíta s výraznejšou úlohou venezuelskej opozície pri riadení krajiny. Jeho vyjadrenia sa dotkli aj Maríe Coriny Machadovej, laureátky Nobelovej ceny za mier, ktorej náhradný kandidát Edmundo González minulý rok vyhral voľby. Prezident Nicolás Maduro však výsledok nerešpektoval a odmietol odstúpiť. Informuje o tom Washington Post.
Keby odmietla, už by vládla
Na otázku, či by Machadová mohla krajinu viesť, Trump v sobotu reagoval skepticky. „Bolo by pre ňu veľmi ťažké byť líderkou,“ vyhlásil s tým, že podľa neho „nemá v krajine podporu ani rešpekt“.
Podľa dvoch zdrojov oboznámených s vnútornými postojmi v Bielom dome zohralo pri chladnom Trumpovom postoji voči Machadovej kľúčovú úlohu jej rozhodnutie prijať Nobelovu cenu za mier.
Trump, ktorý sa netají tým, že po tomto ocenení túži, to vnímal ako zásadný prešľap, a to aj napriek tomu, že Machadová mu cenu symbolicky venovala. To, že cenu prijala, označil jeden zo zdrojov za jej „konečný hriech“.
„Keby ju odmietla a povedala: ‚Nemôžem ju prijať, lebo patrí Donaldovi Trumpovi,‘ dnes by bola prezidentkou Venezuely,“ dodal.
Vyjadrenia amerického prezidenta zaskočili aj Machadovej tím. V nedeľu líderka opozície a jej priaznivci opätovne vyzvali venezuelskú diaspóru na protesty v uliciach. Absencia kľúčových lídrov v krajine však výrazne obmedzila schopnosť opozície reagovať – Edmundo González sa po voľbách nachádza v Španielsku a pobyt Machadovej zostáva neznámy.
Osud Venezuely v rukách USA
Deň po tom, čo prezident Trump sebavedomo vyhlásil, že Spojené štáty prevezmú kontrolu nad Venezuelou, sa podľa Washington Post v Caracase ukazuje, že predstavy USA o riadení krajiny narážajú na tvrdú realitu.
Spôsob, akým by mala americká administratíva v najbližších týždňoch a mesiacoch postupovať, zostáva nejasný a mimoriadne komplikovaný. Spojenci prezidenta Madura si pritom udržujú mocenské pozície a bez zábran obviňujú USA z imperialistických ambícií.
Na opačnej strane politického spektra stoja demokraticky zvolení opoziční predstavitelia, ktorí boli vytlačení do exilu a stratili politický vplyv aj podporu Washingtonu. Spojené štáty zároveň pokračujú v rétorike, ktorá naznačuje možnosť ďalších vojenských krokov, a to nielen voči Venezuele, ale aj voči ďalším štátom v regióne, medzi nimi sú Kuba a Kolumbia.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, dlhoročný tvrdý kritik venezuelského režimu, v nedeľu odmietol jasne vysvetliť, ako chcú Spojené štáty presadiť svoj vplyv v krajine bez scenára pripomínajúceho vojenské intervencie a zdĺhavé budovanie štátu v Iraku a Afganistane. „To, čo ‚riadime‘, je smer, ktorým sa to bude ďalej vyvíjať,“ vyhlásil v relácii televízie ABC, pričom zdôraznil, že USA budú pokračovať v ekonomickom tlaku, najmä cez obmedzenia v ropnom sektore.
Prezident Trump v nedeľu večer na palube Air Force One ponúkol odlišnú interpretáciu cieľov USA. „Chceme dať do poriadku ropu, dať do poriadku krajinu, obnoviť ju a potom usporiadať voľby,“ povedal novinárom počas návratu do Washingtonu. Zároveň uviedol, že možná vojenská akcia v Kolumbii mu pripadá „dobrá“ a že Kuba by podľa neho mohla skolabovať aj bez priameho zásahu USA.
Zajatý Nicolás Maduro je už v USA. Venezuelského lídra priviezli do metropolitnej väznice v New Yorku.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"