Zlom v moderných dejinách vojenstva. Ukrajina v roku 2025 prepísala pravidlá a ponížila ruskú jadrovú triádu
V roku 2025 Ukrajina dosiahla niekoľko unikátnych operačných úspechov, ktoré sa zapíšu do vojenskej histórie ako prvé svojho druhu.
Rok 2025 sa zapíše do dejín ako moment, kedy sa teória o automatizovanom bojisku stala realitou. Podľa analýzy portálu Defense Express dokázali ukrajinské sily v tomto roku niečo, čo sa doteraz nepodarilo žiadnej armáde sveta – integrovať bezpilotné systémy do jednotného, nepretržitého cyklu ničenia nepriateľa.
V noci na 28. augusta 2025 ukrajinská vojenská rozviedka HUR ministerstva obrany po prvýkrát v histórii úspešne zasiahla ruskú loď na otvorenom mori pomocou diaľkového kamikadze bezpilotného lietadla.
Operácia sa odohrala v Azovskom mori, cieľom bola malá raketová loď projektu 21631 „Bujan-M“. Loď zasiahli dva drony, pričom jeden z nich vyradil z prevádzky rádioelektronické systémy vrátane hlavného radaru.
Zásah je výnimočný tým, že išlo o útok na pohybujúci sa cieľ s aktivovanou obranou. Napriek prítomnosti rýchlopalného delostreleckého systému AK 630-M2 „Duet“, určeného na likvidáciu takýchto hrozieb, loď nedokázala obranný systém efektívne použiť.
Poškodenie ponorky
Bezpečnostná služba Ukrajiny spolu s ukrajinským námorníctvom 15. decembra 2025 kriticky poškodila ruskú ponorku projektu 636.3 „Varšavjanka“ v Novorossijskom zálive. Útok vykonal podvodný dron Sub Sea Baby.
Satelitné snímky z nasledujúceho dňa síce ukázali miernu odchýlku zásahu, zároveň však potvrdili čiastočné zaplavenie ponorky a jej faktickú nefunkčnosť. Rusko momentálne nemá možnosť plavidlo opraviť; jedinou teoretickou alternatívou je okupovaný Sevastopoľ, kde by však ponorka čelila vysokému riziku zničenia.
Presná identifikácia zasiahnutej jednotky zostáva otvorená, najpravdepodobnejšie ide o ponorku B-271 „Kolpino“. Úder však v každom prípade znížil počet bojaschopných ruských ponoriek „Varšavjanka“ v Čiernom mori o polovicu, keďže k 24. februáru 2022 tam pôsobili štyri. Prvou vyradenou bola ponorka „Rostov nad Donom“, ktorú v noci na 13. septembra 2023 po prvýkrát v histórii zasiahla strela s plochou dráhou letu; jej opravy boli dokončené v Sevastopole až v noci 2. augusta 2024.
V júni vykonala Ukrajina historickú operáciu, ktorá sa zapísala do dejín moderného vojenstva. Akcia dostala názov „Pavučina“ a podľa jej autorov sa týmto označením budú v budúcnosti pomenúvať všetky podobné operácie.
Po prvýkrát totiž počas sabotážnej misie drony na diaľku, riadené z tisícok kilometrov, zaútočili na strategické bombardéry, ktoré sú súčasťou ruskej jadrovej triády.
K operácii „Pavučina“ už bolo publikovaných množstvo analýz. Zverejnené video však detailne ukazuje, ako ukrajinskí špecialisti pomocou dronov „Osa“ od spoločnosti First Contact presne zasiahli bombardéry Tu-22M a Tu-95MS, čím spôsobili vážne škody ruskému strategickému letectvu.
Zostrelenie stíhačky námorným dronom
Ukrajinská vojenská rozviedka v máji 2025 po prvýkrát v histórii zostrelila ruskú viacúčelovú stíhačku Su-30 pomocou námorného dronu Magura V7. Následne sa potvrdilo, že v ten istý deň boli zostrelené dve lietadlá tohto typu. Tento vývoj nebol úplným prekvapením – už 31. decembra 2024 rozviedka HUR z námorných dronov úspešne zničila dva vrtuľníky Mi-8, čo sa takisto stalo po prvýkrát v dejinách.
Na útoky boli námorné drony vybavené raketami AIM-9 určenými na boj zblízka, ktoré boli bez úprav namontované na naklonených vodiacich prvkoch. Táto konfigurácia bola neskôr verejne predstavená.
Zostrelenie stíhačiek v praxi potvrdilo, že protivzdušnú obranu na mori možno budovať pomocou masovo nasadzovaných, relatívne lacných dronov, či už ako obrannú „oponu“, alebo ako úderný nástroj.
Tento prístup už ovplyvňuje aj plánovanie flotíl iných štátov, ktoré musia počítať s ochranou lietadiel, základní aj prístavov pred malými a podvodnými dronmi s dosahom stoviek kilometrov.
Údajný útok na Putinovu rezidenciu vrhol tieň na mier. Po hovore s Trumpom Moskva mení vyjednávací tón.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"